MÝTNA. Viac ako dvadsať rokov sa zasadzoval nielen za výstavbu obchvatu Mýtnej, ale i za výstavbu celej R2-ky po Lučenec a aj ďalej na Košice.
Podľa názoru mnohých je bývalý starosta Mýtnej Pavel Greksa človekom, ktorému obyvatelia Novohradu môžu v najväčšej miere ďakovať za to, že začatie výstavby rýchlostnej cesty od Kriváňa po Tomášovce sa stalo realitou.
Túto skutočnosť na slávnostnom otvorení úseku R2 Mýtna – Lovinobaňa, Tomášovce pripomenul aj predseda Banskobystrického samosprávneho kraja Ondrej Lunter.
„Špeciálne sa chcem poďakovať aj bývalému starostovi Mýtnej Paľkovi Greksovi. My všetci miestni vieme, že jeho pričinením je tento úsek tu a v takejto dĺžke,“ zdôraznil Lunter.
Obchvat Mýtnej bol plánovaný už pred 55 rokmi
Portálu MY Novohrad sa s bývalý starostom podarilo skontaktovať a porozprávať sa o genéze prípravy obchvatu i R2-ky.
Pripomenul, že o obchvate Mýtnej sa uvažovalo už v roku 1968, o čom sa na obecnom úrade zachovala dokumentácia. Vtedy bol obchvat plánovaný severne od dediny, ale súčasná R2 bola napokon vybudovaná južne.

Tento obchvat v rámci cesty prvej triedy sa však nikdy nezrealizoval a neskôr tento zámer nahradila plánovaná výstavba rýchlostnej cesty R2 od Zvolena na Košice, ktorej súčasťou bol aj obchvat Mýtnej.
Na Slovensku však neraz býva od plánov k realizácii ďaleko a obzvlášť sa to týka autostrád, pri ktorých boli termíny často posúvané.
Greksa bol starostom 24 rokov, od roku 1994 do 2018. Ako sám hovorí, už od začiatku sa zaoberal možnosťou postavenia novej cesty a postupne mal v tejto súvislosti čoraz odvážnejšie plány.
Najprv mu šlo len o vybudovanie samotného obchvatu Mýtnej, neskôr autostrády cez celý Novohrad a napokon sa zasadzoval o jej výstavbu až na východné Slovensko.
„Hlavný cieľ, ktorý som chcel dosiahnuť, bolo dostavanie rýchlostnej cesty až po Opatovú v Lučenci. To sa, bohužiaľ, nepodarilo. V minulosti to chcel aj bývalý minister dopravy Árpád Érsek, ktorý mal záujem dobudovať tých pár chýbajúcich kilometrov,“ povedal Greksa pre MY Novohrad.

Jeho zámery sa ale nekončili v Novohrade a pri mnohých príležitostiach opakoval, že rýchlostná cesta by mala pokračovať aj ďalej na Rimavskú Sobotu, Rožňavu až do Košíc.
„Hoci by to bolo aj v polovičnom profile, aj tak by sa skrátila a skvalitnila cesta cesta do Košíc. Táto trasa cez Novohrad a Gemer je nielen najkratšia, ale aj najefektívnejšia. V tejto dobe pri energetickej kríze by sme to možno najviac ocenili,“ podotkol bývalý starosta.
Dlhá a tŕnistá cesta
Jedno ironické úslovie hovorí, že kto nekričí, nič nechce. Platilo to aj v prípade rýchlostnej cesty cez Novohrad, ktorú štát síce opakovane sľuboval, ale rýchlo na svoje sľuby zabúdal.
Za jej výstavbu tak museli aktivisti doslova bojovať.
Ešte začiatkom roka 2016 vôbec nebolo isté, či a kedy sa začne stavať.
Ako v tom čase uviedol Greksa pre agentúru TASR, začiatok výstavby vtedy ešte jedného celistvého úseku Kriváň - Lovinobaňa bol síce plánovaný na rok 2017, ale on tomuto avizovanému termínu neveril.
V článku sa ešte dočítate:
- prečo bol Greksa ohľadom R2 oprávnene skeptický,
- akými prostriedkami Novohradčania za R2 bojovali,
- aká bola v tomto procese úloha bývalého starostu Mýtnej,
- ako do veci zaangažoval aj médiá,
- čo napokon výstavbe pomohlo,
- ako sa zmenil projekt úseku od Kriváňa po Mýtnu,
- prečo Greksa nebol na otvorení nového úseku,
- čo bude s ďalšími plánovanými úsekmi R2.
To, že nešlo o neoprávnenú skepsu, dokazujú aj slová Martina Kóňu, vtedajšieho hovorcu Ministerstva dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja SR, podľa ktorého neboli zabezpečené finančné prostriedky na výstavbu tohto úseku.