LOM NAD RIMAVICOU. V malebnej dedinke, ktorú voľakedy považovali za najvyššie položenú obec na Slovensku, vládne pokoj.
Len zvuk traktora, pasujúceho sa s čerstvo napadnutým snehom, pretína ticho medzi drevenicami učupenými uprostred hôr.
Z komínov stúpa dym, biely ako zatiahnutá obloha, z ktorej sa po dlhom čase začalo poriadne sypať.
Dnešný raj pre chalupárov a turistov bol v minulosti magnetom pre filmárov.
Najvyššie položené obce na Slovensku
• Podľa Štatistického úradu SR je najvyššie položenou obcou Slovenska Tatranská Javorina (993 m). Ďalšími v poradí sú Donovaly (972 m), Vysoké Tatry (966 m) a Vyšná Boca (953 m). Lom nad Rimavicou (938 m), ktorý bol doteraz často považovaný za najvyššie položenú obec, zaradil Štatistický úrad SR až na piate miesto.
Zdroj: SITA
Tamojší pamätníci dodnes spomínajú, ako sa herci špacírovali z dolného konca dediny na horný, ako si pohárikmi štrngali v krčme u Havlíčkov, na časy, keď sa takmer všetci z Lomu nad Rimavicou ocitli v úlohách komparzistov.
Filmári dobre platili
Starci aj deti sa tešili záujmu ľudí z veľkomesta, tvárí známych z televíznych obrazoviek.
„A platili dobre. Nie toľko, koľko by patrilo, ale aj dvakrát toľko dali,“ spomína Ján Vetrák, ktorý v marci oslávi deväťdesiatku.
Kusy tiel ľudia nachádzali v hore, v jarku ležala hlava, hovorí pamätníčka tragédie, o ktorej sa roky mlčalo Čítajte V jeho kuchyni je príjemne teplo. Spomienky na slávne filmovačky sprevádza praskot horiaceho dreva v piecke. Stačí nazrieť cez okno a akoby to bolo len včera.
Mnohé z dreveníc stále stoja. Zopár z nich čas pritlačil k zemi, no viaceré sú vynovené a pripomínajú ťažký, no zároveň krásny život na lazoch.
Ján Vetrák oslávi v marci 2023 90. narodeniny. Na filmárov v dedine si živo spomína. Do filmu Zemianska česť im zháňal voz aj voly. (zdroj: Marcela Ballová)Zemianska česť. Film z roku 1957. Zaujímavosťou je, že pri jeho natáčaní posunuli termín napojenia obce na elektrickú sieť o jeden rok.
František Dibarbora v úlohe vicišpána Daniela Levického sa morduje s kohútom pri studničke pod jednou z dreveníc v Lome nad Rimavicou. Ten škrieka, trepoce krídlami, až kým známemu hercovi nezostanú pierka z jeho chvosta v dlani.
Páni idú spevom úzkou uličkou, popíjajú pálenku. Z davu sa ozýva: Vivat Bešeňovský!
Švajčiarske električky na Horehroní už odviezli vyše tristo cestujúcich Čítajte Urodzenej partii však cestu skríži sedliak v podaní Samuela Adamčíka. Šikuje voly, ťahajúce rebrinák plný sena.
„Hrom ti do duše páral! Čo sa nevystupuješ ty kujón? Či nevidíš že idú páni zemani,“ zrúkne Alojz Kramár v úlohe Matiaša Bešeňovského.
„Nech odpustia urodzení pán. Nevedel som či tadiaľto pôjdu,“ skloní hlavu sedliak, ktorého stvárnil Samuel Adamčík.
„A ešte papuľuje, koťuha sedliacka,“ ozve sa z davu a už chudákovi hlavu máčajú v drevenom válove, do ktorého priteká voda zo studničky, pri ktorej sa návštevníci Lomu nad Rimavicou pristavujú aj dnes.
„Pakuj sa z cesty! Prekotiť ho!“ so smiechom skríknu urodzení páni a oprú sa do voza. Ten sa skotúľa dole svahom.
Záber z filmu Zemianska česť. Voz so senom vicišpáni prevrátili. (zdroj: youtube/Zemianska česť)„Sedliakovi neuhovieš, ani čo by si mu šípom riť lízal,“ okorení debatu Jozef Kroner, ktorý stvárnil Jonáša Levického.
Toto je jedna zo scén, ktorá Jánovi Vetrákovi utkvela v pamäti. Napokon, pozháňať voly a voz bolo jeho úlohou. Veď mali gazdovstvo.
„Reku, kto má drevený voz. Sojkovci, volali ich U Gorckových, bývali pod cestou. Zájdem tam s mojím otcom, lebo starí s ním boli kmotrovci. Ty, Jožo, nedal by si ten drevený voz? Filmári vravia, že ti dobre zaplatia. Dajú ti nový voz, železný. On mal drevený rebriňák. Potom, že kto by išiel zapriahnuť statok. My sme mali voly, ale veľké, staré,“ loví v pamäti senior.
Vo filme si nakoniec zahrali voly od Jozefa Vetráka. Pochádzali z Málinca. „Naučili ich voziť, reku, zapriahnime tie junce,“ dodal s úsmevom rodák z lazov.
