BANSKOBYSTRICKÝ KRAJ. Prvá fáza predbežnej kategorizácie nemocníc zneistila nielen personál v niektorých zdravotníckych zariadeniach, ale aj predstaviteľov samospráv v Banskobystrickom kraji.
V jednom prípade vyústila do petície.
Župan Ondrej Lunter počas nedávnych návštev nemocníc potvrdil, že v troch prípadoch kraj žiada, aby rezort zdravotníctva urýchlene zverejnil zoznam doplnkových programov.
„Aby sme mali istotu, aký rozsah zdravotnej starostlivosti v našom kraji bude dostupný,“ uviedol.
V utorok 31. 1. adresoval ministrovi zdravotníctva a expertom verejnú výzvu. Žiada o zastavenie nepravdivej komunikácie. Podľa neho rozdeľuje ľudí na tých, ktorú sú za reformu a tých, ktorí sú proti nej.

„V reálnom živote, napríklad tu u nás v regióne, takto otázka nestojí. Je frustrujúce od expertov ministerstva zdravotníctva počúvať, citujem: „politická obec na úrovni primátorov, starostov alebo aj županov s tým nesúhlasí a bojujú proti tej reforme, napriek tomu, že možno tí lekári alebo tí riaditelia, ktorých sa to dotýka, sú s tým uzrozumení a máme veľmi dobrú diskusiu”. Odkazujem vám: hovorte konkrétne, alebo mlčte. Neurážajte paušálne samosprávy, ktoré sa snažia zistiť dopady na dostupnosť zdravotnej starostlivosti, ktorú ste zatiaľ „nenavnímali“. Politizáciou neprekryjete chyby a problémy, ktoré robíte - a sami najviac škodíte reforme,“ povedal Lunter.
Chcú, aby zostali aj ďalšie oddelenia
Podľa pripravovanej optimalizácie by mali byť nemocnice rozdelené do piatich úrovní, pričom piata je najvyššia a prvá najnižšia.
Nemocnica vo Veľkom Krtíši by mala patriť do prvej úrovne. V tom prípade by zabezpečovala následnú a rehabilitačnú, urgentnú ambulantnú aj komplexnú ambulantnú starostlivosť, tiež by mohla poskytovať jednodňovú zdravotnú starostlivosť, stacionárnu aj psychiatrickú lôžkovú starostlivosť.

„Reforma nemocníc je unáhlená a nedomyslená. Nemocnica vo Veľkom Krtíši nefunguje geniálne, no v rámci možností poskytuje to, čo ľudia v regióne potrebujú,“ vyjadril sa Peter Juhász, podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) za zdravotnícku oblasť, počas minulotýždňovej návštevy spomínanej nemocnice.
Podľa jeho slov je možné, že pacienti budú na vyšetrenia čakať dlhšie a budú umierať ľudia, ktorí by nemuseli. Zdôraznil, že najprv by malo prebehnúť rozdelenia ambulancií a ich počtu v rámci regiónov. Až potom má ministerstvo riešiť reformu nemocníc.
Marcela Dekrétová, riaditeľka nemocnice, informovala TASR, že zaradenie do siete nemocníc prvej úrovne znamená umiestnenie oddelenia dlhodobo chorých, rehabilitácie a špecializovaných ambulancií. Žiadať však chcú o to, aby ostali aj ďalšie oddelenia. Sú to napríklad chirurgia, úrazová chirurgia, oddelenie anestéziológie a intenzívnej medicíny, oddelenie vnútorného lekárstva a pediatria.
Zatiaľ nevedia, ktoré programy budú zachované
Predseda BBSK považuje za dôležité, aby rezort zdravotníctva do konca marca potvrdil, ktoré doplnkové programy budú v tejto nemocnici poskytovať. Žiada, aby v nej zostali zachované špecializácie, na ktoré má personál aj vybavenie.

„Riaditeľka nemocnice nás okrem iného informovala o tom, že v nemocnici vykonajú 1 300 operácií ročne. Tento rok v januári ich bolo zhruba 100. Napriek tomu nemajú z ministerstva zdravotníctva žiadnu informáciu o tom, ktoré doplnkové programy budú zachované a ako bude zabezpečené fungovanie nemocnice ako celku,“ povedal Lunter.
Budú žiadať o gynekológiu
Aj nemocnicu v Revúcej plánujú na ministerstve zaradiť do prvej úrovne.
„Nemusí to však znamenať rušenie oddelení, ak budeme môcť vykonávať všetky doplnkové programy, ktoré ministerstvo zdravotníctva navrhne,“ povedala Janette Hrbálová, riaditeľka nemocnice, počas januárovej návštevy predsedu BBSK v Revúcej.
Podotkla, že informačný list spomínaného rezortu obsahuje všetky doplnkové programy, ktoré v nemocnici aktuálne vykonávajú.
„Jediné, čo nám z toho vypadlo, je gynekológia. O tú budeme žiadať. Navyše máme ponuku urgentného príjmu, o ktorý roky bojujeme. Ak budeme mať toto garantované, tak nebudeme rušiť žiadne oddelenia a zdravotná starostlivosť bude zabezpečená,“ ozrejmila Hrbálová.

Július Buchta, primátor Revúcej, pripomenul, že ak ministerstvo doplnkové služby neschváli, tak až vtedy môže mať nemocnica problém.
„Zachovanie nemocničných oddelení v tunajšej nemocnici je dôležité vzhľadom na vzdialenosť nemocníc v Rimavskej Sobote a v Rožňave, ktoré majú byť druhej úrovne.“
Nesúhlasia so zaradením do prvej úrovne
Na Horehroní je situácia dramatickejšia. V Brezne spustili petičnú akciu. Nesúhlasia s plánovaným zaradením tamojšej nemocnice do prvej úrovne.
„Znamenalo by to ohrozenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov okresu Brezno, z ktorého až 17 obcí s počtom obyvateľov zhruba 23 260 má čas dojazdu do nemocnice v druhej, prípadne vyššej úrovni cez 45 minút, v niektorých prípadoch až hodinu,“ povedal Tomáš Abel, primátor Brezna, s tým, že za posledné obdobie bolo z európskych zdrojov v nemocnici preinvestovaných 8,3 milióna eur.
„V rokoch 2019 – 2021 prešli rekonštrukciami urgentný príjem, centrálne operačné sály, oddelenie centrálnej sterilizácie, oddelenie klinickej mikrobiológie, niektoré ambulantné pracoviská, bola vybudovaná nová plynová kotolňa, vzduchotechnika rekonštruovaných častí nemocnice. Z disponibilných zdrojov sa zakúpili viaceré medicínske prístroje, informačné technológie a ďalšie potrebné vybavenie,“ vymenoval primátor.
Argumentoval, že okres Brezno patrí k najvýznamnejším strediskám cestovného ruchu na Slovensku.

„Najmä v zime našu južnú časť Chopka navštevujú tisícky turistov v týždenných intervaloch. Pri zimných, ale aj letných športoch často dochádza k úrazom, o čom by vedeli hovoriť na našom chirurgickom oddelení. Neviem si predstaviť, že by mali všetky prípady riešiť len v Banskej Bystrici alebo v Poprade. Hlavne v zime, keď sú horské priechody neprejazdné. Tiež si neviem predstaviť rodičku z Heľpy či z Lomu nad Rimavicou, že by v prípade zrušenia pôrodnice v našej nemocnici musela cestovať v zime, keď sú zle zjazdné cesty, do Popradu alebo do Banskej Bystrice.“
V Brezne žiadajú nemocnicu zaradiť do druhej úrovne.