LUČENEC. Dva dôvody na oslavu čakajú mladého pianistu v stredu s ľahko zapamätateľným dátumom - 22. 2. 2023.
Prvým sú 22. narodeniny a druhým krst svojho debutového sólového albumu s názvom Solology v Slovenskom rozhlase.
Pianista Alan Bartuš, rodák z Lučenca, dobýja svetové pódiá.
Podmanil si Viedeň a ešte tento rok sa chystá za veľkú mláku, do mekky džezu. Prijali ho na prestížnu univerzitu v New Yorku.
No ešte pred spomínanými udalosťami sa predstaví publiku v rodnom Lučenci.
Tamojšiu synagógu rozozvučí 20. februára o 17.00 hod. jeho klavírny koncert k premiérovému albumu, ktorý sa zrodil u Alanovho starého otca v Lučenci.
„Mám tam staré piano a kľud,“ hovorí s úsmevom ambiciózny hudobník, ktorého meno spájajú s prívlastkom výnimočný či fenomenálny. Rovnako, ako meno jeho otca Štefana, popredného európskeho kontrabasistu a skladateľa.
„Nie každý má šťastie ako ja, že ho otec odmalička vedie k hudbe. Vďačím mu za veľa vecí a rád, ktoré mi do života dal. A predovšetkým za silné hudobné základy,“ tvrdí úspešný hudobník.
Alan Bartuš vyštudoval klasický klavír na Cirkevnom konzervatóriu v Bratislave a džezový klavír na MUK University vo Viedni. Je držiteľom mnohých ocenení z domácich aj zahraničných klavírnych súťažiach vo vážnej hudbe. Aktuálne študuje na Jam Lab Uni s Dannym Grissettom. (zdroj: Antonio Porcar Cano)Po dlhej dobe sa predstavíte novohradskému publiku, v meste, kde ste vyrastali, kde ste si po prvýkrát sadli za klavír. Ako vnímate návraty domov? Tešíte sa na divákov, z ktorých určite mnohých budete poznať?
Lučenec navštevujem veľmi často. Rád sa vraciam do rodného mesta, kde mám rodinu a priateľov. Teraz sa teším, že si práve tam, v krásnych priestoroch synagógy, môžem zahrať sólo piano. Okrem rodiny by som v publiku rád uvidel všetkých priateľov a známych.
Niekoľko rokov žijete v rakúskom Neusiedl am See. Môžete v krátkosti priblížiť, čo sa zmenilo od vášho odchodu z rodnej krajiny? Je podľa vás zahraničie pre slovenských umelcov, najmä čo sa týka hudobnej scény a džezu, lepším odrazovým mostíkom na svetové pódiá?
Určite áno. Som vďačný rodičom za to, že sa rozhodli presťahovať do Rakúska. Bývam blízko Viedne. Na Hudobnej a umeleckej univerzite mesta Viedeň som vyštudoval džezový klavír.
Práve kvôli možnostiam, ktoré mi Rakúsko ponúklo, si ma všimlo mnoho muzikantov aj poslucháčov. Ako víťazovi Ö1 Jazz Stipendia sa mi naskytla príležitosť prezentovať sa v médiách aj prostredníctvom koncertných vystúpení.
Vlani som absolvoval niekoľko nahrávaní a koncertných vystúpení s osobnosťami ako Klemens Marktl, Tim Armacost, Lukáš Oravec či Jerry Bergonzi. Bola to pre mňa veľká skúsenosť a zároveň česť.
Známy komik Jaroslav Szabó bojuje s rakovinou, napriek chorobe sa chystá baviť ľudí Čítajte Priaznivcom džezu určite neunikol váš najnovší album Solology, ktorý tento mesiac plánujete pokrstiť? Kto na ňom spolupracoval a čo vyjadruje? Ak dlho ste na ňom pracoval?
Pracoval som na ňom zhruba mesiac u môjho starého otca v Lučenci, kde mám staršie krídlo Petrof. Je tam kľud a plne som sa mohol sústrediť na muziku. Pre mňa tento album vyjadruje hĺbku a dušu hudby.
Ide o voľnú súčasnú improvizovanú hudbu, pripomínajúcu klasickú hudbu 20. storočia. Koncept som si vytvoril na základe mojich skúseností z klasickej hudby, keďže práve tú som vyštudoval a tiež som absolvoval mnoho medzinárodných klasických súťaží.
Zároveň bol pre mňa veľkou inšpiráciou sólový koncert Keitha Jarretta z roku 2002. Veľmi ma ovplyvnil koncept môjho sólo piana.
Alan Bartuš chystá krst svojho debutového sólového albumu Solology. (zdroj: František Gažík)Ste nielen hudobníkom, ale aj skladateľom. Čo vám je bližšie? Prezentovať vlastnú tvorbu alebo diela iných skladateľov?
Moje kompozície sú odrazom mojich životných skúseností a udalostí, ktoré som prežil. Podľa mňa to platí aj v prípade iných skladateľov. Na svojich koncertoch prezentujem väčšinou svoju tvorbu, ale ako „sideman“ v rôznych projektoch hrám aj hudbu iných skladateľov. V každom prípade, keď hrám, sú mi obidve okolnosti blízke.
