UTEKÁČ. Jej putovanie, ktoré sa začalo ešte v decembri 2021, sa stále neskončilo. Čoskoro šesťročná losica Maija sa zhruba dva mesiace potulovala v horách nad Klenovcom.
Neskôr smerovala na Horehronie, mihla sa v uliciach Brezna, kde ľudia zalarmovali mestských policajtov, vydala sa na Tále aj Srdiečko.
Odtiaľ cez hory zamierila až na Liptov, kde ju uspali a previezli do Tatranskej Javoriny. No ani tam sa dlho neohriala.
Presne rok na to, ako ušla z obory v Drahovej, miestnej časti Utekáča, sa jej podarilo dostať na slobodu aj zo zvernice v severotatranskej podhorskej dedine.
Podľa signálu z GPS obojka, ktorý má na krku zistili, že je už za hranicami.
Losica Maija v horách nad Klenovcom. (zdroj: Marcela Ballová)V Drahovej však nebola jedinou losicou so špeciálnym poslaním. Stanislavovi Bystrianskemu, skúsenému lesníkovi a poľovníkovi, tam robí radosť najdúch z Estónska menom Esty.
Zdalo sa, že zakotví pri Hrone
Losicu Maiju priviezli na Slovensko v roku 2018 z lotyšského národného parku Gauja. Mala tu priviesť na svet potomka.
Napriek priaznivým podmienkam, ktoré jej chovatelia v Drahovej vytvorili, z malého losíčaťa nebolo nič. Ako sa neskôr ukázalo, samec Luke bol neplodný.
Maija až do osudnej víchrice, ktorá v decembri 2021 v Utekáči a jeho okolí vyvracala stromy, žila v zvernici. Prírodný živel však oplotenie poškodil a mohutné zviera ušlo.
„Cez hrebeň sa vybrala k najbližšej priehrade do Klenovca. Usadila sa v doline Skorušina,“ spomenul Stanislav Bystriansky s tým, že to bolo jej prvé zimovisko vo voľnej prírode. Zdržala sa tam zhruba dva mesiace.
„Možnože ju vyrušili zberači parožia, poľovníci alebo predátori. Prebehla cez hrebeň ku Hačave, kde si našla miesto na svahu oproti dediny. Aj tam pobudla dva mesiace, dokonca sa zdalo, že sa tam zdrží dlhšie. No začiatkom mája sa odtiaľ rozhodla odísť,“ priblížil znalec prírody.
Úchvatný výhľad ženie ľudí na obrovskú haldu banskej šachty, dedina v horách je plná skvostov Čítajte Maija, ktorá 1. mája dovŕši šesť rokov, vyrazila smerom na Horehronie. Putovala cez Zbojskú, Pohronskú Polhoru až na hrebeň nad Beňušom. „Vyzeralo to tak, že pri Hrone, v blízkosti prírodnej rezervácie Bacúšska jelšina, by mohla zakotviť Ašak ani toto miesto ju neoslovilo,“ dodal Bystriansky.
Los v meste
Zviera, ktoré našinci skôr vidia pri severnom polárnom kruhu, netušiac, že keby ho naši predkovia pred 300 rokmi na našom území nevyhubili, bolo by prirodzenou súčasťou tunajších hôr, sa pohlo smerom k mestu.
