GEMER/NOVOHRAD – Kraslice z Polichna a kyjatické hračky sa stali prvými zápismi z regiónov Gemer a Novohrad v Reprezentatívnom zozname nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska.
Ako pre MY Novohrad uviedla etnologička Emília Mázorová, oba prvky sú výnimočné okrem iného pre svoju archaickosť.
„Obidva tieto prvky sú vzácne a jedinečné. Týmto zápisom nadobúdajú určitú ochranu a zároveň je to aj záväzok, že ich treba udržať pre nasledujúcej generácie. Treba ich zachovať ‚živé‘ a bolo by dobré, keby sa dostali do rúk dedičov nositeľov pôvodných tradícií, teda pôvodných komunít,“ vysvetlila etnologička.
Pri obidvoch prvkoch to zatiaľ platí, keďže v Kyjaticiach a Polichne sú obidva prvky zachovávané a pri rôznych príležitostiach aj využívané.
Vďaka zápisu sú podľa jej slov obidva spomínané prvky už nielen regionálnymi, ale stali sa reprezentantmi národnej ľudovej kultúry.
„Ich pozícia sa teda zmenila. Samozrejme, stále reprezentujú aj etnickú a konfesionálnu identitu. Nositelia týchto prvkov boli totiž v obidvoch prípadoch evanjelici, v Polichne aj v Kyjaticiach,“ podotkla Mázorová.

Kraslice z Polichna boli zapísané do reprezentatívneho zoznamu v roku 2019 ako prvé v regióne Novohrad.
Výskum, znovuoživenie a nomináciu vypracovala pre obec Polichno spomínaná etnologička Emília Mázorová. Kyjatické hračky boli zapísané zapísané v roku 2022, tiež ako prvé z regiónu Gemer.
Pre pandemické obmedzenia boli certifikáty podpísané ministerkou kultúry Natáliou Milanovou odovzdané až 19. decembra 2022 na galaprograme v Divadle Slovenského ľudového umeleckého kolektívu v bratislavských Rusovciach.
Polichnianske kraslice boli zafarbené vďaka cibuli
Polichnianske kraslice sa pripravovali varením vajíčok natvrdo vo vode s cibuľovou šupkou.
Výsledný zafarbený povrch vajíčok sa leptal drievkom či konárikom namočeným v šťave z kyslej kapusty, alebo z octu. Tým sa vytváral samotný ornament.
„Vyznačujú sa jednoduchou, ale príťažlivou ornamentikou, ktorá má svoju symboliku, obsah, myšlienku a harmóniu. Motívy sú rastlinné a geometrické vzory ako hrable, vidly a iné predmety dennej potreby. Pri znázorňovaní motívov sa používali jednoduché prvky ako bodky, čiarky či vlnovky. Vzácny je napríklad motív štylizovaného tulipánu,“ ozrejmila etnologička.

V súčasnosti je používaných 32 rôznych vzorov týchto kraslíc, ale celkovo ich je oveľa viac.
„Rada používam výrok, že je polichnianske kraslice sú ľudskými rukami tvorené, prírodou farbené a z lásky darované. V súčasnosti kraslice vo všeobecnosti plnia predovšetkým dekoratívne účely, ale v minulosti sa zdobili vyslovene pre radosť, podstatný bol cit,“ podotkla Mázorová.
Kyjatické hračky sa zachovajú vďaka obnovenej starej škole
Tradíciu kyjatických hračiek v regióne Gemer udržiava Ladislav Hedvigi, ktorý ich nielen vyrába, ale bol aj navrhovateľom na ich zápis do zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva.
V článku sa ešte dočítate:
- ako sa obnovuje tradícia výroby kyjatických hračiek priamo v Kyjaticiach,
- ako k tomu dopomohla rekonštrukcia starej školy,
- čím sú kyjatické hračky výnimočné,
- ako vnímajú zápis obidve samosprávy,
- z ktorého roku pochádza najstaršia známa polichnianska kraslica,
- ako sú tieto vzory využívané v súčasnosti.
„Snažil som sa o to tri roky a teraz sa to konečne podarilo. Nebolo to jednoduché, pretože pri návrhu je potrebné zdokumentovať celú históriu daného prvku a doložiť, že má nejaké korene. Zároveň treba osloviť všetkých zachovávateľov prvku, teda nielen výrobcov, ale napríklad aj múzeá,“ vysvetlil Hedvigi.