RIMAVSKÉ BREZOVO. Starodávne časy gotiky, ale aj slávne obdobie železiarenského centra pamätá kostol v Rimavskom Brezove (okres Rimavská Sobota).
V súčasnosti je nielen stále živou sakrálnou stavbou, ale i stále vyhľadávanejším turistickým miestom.
Chrám je súčasťou takzvaného Rimavského okruhu Gotickej cesty, ktorá spája vzácne historické pamiatky regiónu Gemer-Malohont.
Na jej propagáciu slúži každoročné podujatie Gotická cesta otvorená a ostatný ročník bol zameraný práve na Rimavský okruh.
Počas neho združenie Gotická cesta sprístupnilo sedem kostolov, vrátane rimavskobrezovského.
Zhodou okolností bol vtedy slnečný augustový deň a keďže tento svätostánok bol prvou zastávkou pre účastníkov, ktorí chrámy postupne navštevovali objednanými autobusmi, dostali aj bonus v podobe lúčov ranného slnka presvitajúcich do svätyne cez úzke štrbinové gotické okno.
Nejde o náhodu, starobylé chrámy boli schválne stavané na osi západ – východ s oknom v presbytériu. Slnečné svetlo zozadu osvetľovalo kňaza a pre veriacich vytváralo dojem čohosi nadpozemského.
Turisti počas Gotickej cesty otvorenej mohli zažiť obdobný zážitok, ako veriaci v Rimavskom Brezove prvýkrát pred siedmimi storočiami.
„Kostol pochádza z prvej polovice 14. storočia. Stavba chrámov v celom tomto regióne súvisela s rozvojom baníctva. Keď sa tu ťažili rudy, bol bohatý, prosperujúci a nebola tu núdza o finančné prostriedky,“ priblížil počas podujatia lektor Radim Pačmár, ktorý pochádza z Rimavského Brezova a v súčasnosti pôsobí ako zborový farár v Brezne.
Jelšava sa roky kúpe v smogu. Nový projekt by mohol situáciu zlepšiť Čítajte Doplnil ešte jeden dôvod, pre ktorý mali staré kostoly svätyne s oltárom a oknom na východnej strane.
„Bolo to preto, aby smerovalo k Jeruzalemu, pomyselnému centru kresťanstva, odkiaľ vzišlo,“ vysvetlil.
Na rozdiel od niektorých iných gotických gemerských chrámov, ktoré si aj po storočiach zachovali svoj typický jednoloďový vzhľad bez kostolnej veže, tento v Rimavskom Brezove vyzerá trochu novodobejšie.
Počas svojej existencie totiž zažil viacero stavebných úprav, a to celkom zásadných.
Okrem renesančnej veže bola neskôr pristavaná aj nová bočná loď, čo si vyžiadalo vybúranie južnej steny.
Centrum železiarstva
Rimavské Brezovo nebola zastrčená dedinka niekde vysoko v gemerských horách.
Práve naopak, šlo o významnú obec, v ktorej sídlila Rimamuránsko-šalgotarjánska železiarska účastinná spoločnosť.
Tá bola koncom 19. storočia najväčším podnikom na ťažbu a spracovanie železnej rudy v celom Uhorsku.
„Keďže tu bolo veľa pracovníkov železiarní a rôznej šľachty, kostol bol už kapacitne nedostačujúci. Navyše, slúžil aj pre veriacich z fílie v neďalekom Likieri. K prestavbe napokon došlo v čase, keď Rimavské Brezovo vyhorelo. Vtedy vybúrali jednu stenu chrámu a pristavali novú časť. Zároveň sa zmenila i orientácia kostola v smere juh – sever,“ ozrejmil Pačmár.
V tom čase bol aj presunutý oltár z pôvodnej stredovekej svätyne do lode k severnej strane kostola.
Železa bolo v tom čase v Rimavskom Brezove dosť a ani pri prestavbe kostola sa ním nešetrilo.
V článku sa ešte dočítate
- čo zakrýva hrubá železná platňa pred vchodom do kostola,
- aké vzácne nástenné maľby sa v ňom zachovali,
- aká je ich spojitosť s Talianskom,
- aké ocenenie získali,
- čím je jedinečný oltár v kostole,
- ako dlho trvala rekonštrukcia.
Dokazujú to masívne železné stĺpy podopierajúce chór či odlievané železné zábradlie pri vchode do svätostánku.
