KRÁSNOHORSKÁ DLHÁ LÚKA. Výrobu zvonov sa naučil ako samouk, ale dnes sa ňou ako jeden z mála ľudí na Slovensku živí.
Prvý zvon sa mu podarilo odliať až po troch rokoch pokusov, čo ho ale neodradilo a vo svojich 24 rokoch ich už má na konte viac ako 120.
Zvonolejár Róbert Slíž z Krásnohorskej Dlhej Lúky pri Rožňave patrí medzi zopár výrobcov zvonov na Slovensku, ktorí by sa dali porátať doslova na prstoch jednej ruky.
Venuje sa odlievaniu zvonov tradičnou stredovekou technológiou, tak, ako to robili starí majstri v minulosti.
Ako sám hovorí, táto technika umožňuje vyrábať kvalitnejšie a trvácnejšie zvony než pri použití moderných technológií, ale je pomalšia a náročnejšia na prácu.
Zvony ho zaujali už v detstve
„Už ako malého chlapca fascinovali zvony, ich zvuk. Zaujímalo ma, čo je vlastne v tých kostolných vežiach. Keď som mal 12 rokov, začal som na rôzne z nich chodiť. Niekde som sa tam vedel dostať ako turista, v iných prípadoch to bolo treba ‚vytelefonovať‘,“ načrtol Slíž svoje začiatky.
Spolu s partiou podobných ľudí ako on potom začal na rôznych slávnostiach a iných príležitostiach ručne zvoniť.
Obchvat na spojnici Gemera a Horehronia bude meškať, zaradí sa medzi najdrahšie v krajine Čítajte „V 15 rokoch som si chcel prvýkrát vyrobiť niečo vlastné. Vtedy som začal skúšať vytvoriť prvú formu a odliať zvon. Prvý sa mi napokon podarilo odliať po troch rokoch skúšania, keď som mal 18 rokov. Od tej doby som odlial vyše 120 zvonov od jedného kila až do 430 kilogramov,“ priblížil zvonolejár.
Výrobe zvonov ho nikto neučil a je teda samouk v pravom zmysle slova, keďže prvotné poznatky o zvonoch získaval z rôznych kníh a dokumentov.
V tom čase bolo aj na videoportáli YouTube len pár videí, z ktorých mohol čerpať informácie.
„Našiel som tam však pár dokumentárnych filmov z dielní, kde bolo vidieť princípy, ako sa to vytvára šablóna na zvon. Problémom je však hlina, z ktorej sa vyrába forma zvona a tá je všade iná. Stačí prejsť kilometer ďalej a už bude mať iné zloženie a vlastnosti. Čo teda fungovalo u iných majstrov, nefungovalo u mňa, a opačne,“ vysvetlil Slíž s tým, že vlastné skúsenosti sú v tomto smere nezastupiteľné.
Svoje zručnosti potom ďalej zdokonalil pred tromi rokmi u skúseného zvonolejárskeho majstra v Španielsku.
„U neho som spolupracoval aj na väčších zvonoch, vrátane tonového. Potom však prišiel Covid-19 a musel som sa vrátiť domov. Odvtedy ale robím aj väčšie zvony,“ povedal.
Jeho zatiaľ najväčší zvon poputuje do Švajčiarska, keďže je súčasťou veľkého projektu zvonkohry zloženej z 52 zvonov s celkovou hmotnosťou 2,5 tony.
„V nej je celá škála zvonov, od 1,5 kg až po 430-kilogramový. Bude to veľký koncertný hudobný nástroj,“ načrtol.
Agresívny hmyz z Ázie sa blíži k Slovensku, spozorneli už aj v Banskobystrickom kraji Čítajte Druhý najväčší zvon z jeho dielne mal 405 kilogramov a nachádza sa v Maďarsku.
„Je to rôzne, odlievam zvony pre Slovensko, Maďarsko, Nemecko, či dokonca do krypty Napoleona III. v Anglicku. To je asi zvon, ktorý sa od nás dostal najďalej.“
Ako vzniká zvon
Zvon je podľa mladého majstra hudobný nástroj a už keď sa plánuje, musí sa vhodne navrhnúť jeho tón, v ktorom bude znieť.
„Je to dôležité aj preto, že často musí byť v súlade s ďalšími zvonmi vo zvonici a musia spolu ladiť,“ ozrejmil Slíž.
V článku sa ešte dočítate
- Čo je základom pri výrobe zvona
- prečo sa do jeho formy pridávajú vlasy a konský trus,
- ako sa zvon vyrába,
- čo je to falošný zvon,
- či sa na výrobu zvonov naozaj používa aj zlato a striebro,
- čo sa stane, ak sa zvon nepodarí odliať na prvýkrát.
Ako dodal, vo zvone navyše neznie iba jediný tón, ale vydáva viacero frekvencií, respektíve alikvótnych tónov, ktoré tiež musia dokopy ladiť.
