RIMAVSKÁ SOBOTA. Takmer päťdesiatročnú históriu má za sebou Hvezdáreň Rimavská Sobota, ktorá je organizačnou súčasťou Krajskej hvezdárne a planetária Maximiliána Hella v Žiari nad Hronom.
Ako pre MY Novohrad povedal jej dlhoročný vedúci Pavol Rapavý, ktorý stál na čele tejto inštitúcie do septembra 2022, história hvezdárne v Rimavskej Sobote je svojím spôsobom veľmi zvláštna a patrí jej jedno celoslovenské prvenstvo.
„Väčšinou hvezdárne vznikali tam, kde bolo určité astronomické zázemie nadšencov. Tí si zvykli ‚vynútiť‘ postavenie nejakej malej budovy, začali tam pracovať a potom z toho vznikla hvezdáreň,“ ozrejmil Rapavý, ktorý stále pôsobí ako vedúci sekretariátu Slovenského zväzu astronómov.
Z rozhodnutia strany
V Rimavskej Sobote to ale bolo inak.
Astronomické zázemie v celom okrese bolo veľmi malé, fungovalo tam iba pár astronomických krúžkov.
„Avšak bývalý vedúci odboru kultúry, ktorý bol neskôr tajomníkom okresného výboru komunistickej strany, bol na nejakej akcii, kde sa hovorilo o tom, aká dobrá vec sú hvezdárne. Keď sa vrátil do Rimavskej Soboty, pýtal sa: Súdruhovia, prečo my tu nemáme hvezdáreň?“ načrtol bývalý vedúci.
Keďže tento impulz prišiel priamo z okresného vedenia všemocnej komunistickej strany, padlo rozhodnutie hvezdáreň skutočne postaviť.
Organizačne bola zriadená už v roku 1975 a hneď sa začalo aj s výstavbou jej budovy v mestskej časti Tomašová.
Do užívania bola odovzdaná 4. októbra 1977.
„V tom čase to bola prvá účelová budova hvezdárne na celkom Slovensku. To znamená, že sú síce aj staršie hvezdárne, ale boli to nejaké rekonštruované budovy, neboli to teda pôvodne hvezdárne. Toto však bolo od začiatku plánované a budované ako hvezdáreň,“ vysvetlil Rapavý.
Vlakový fenomén na strednom Slovensku spestrí aj tento rok, novinkou má byť Žehlička Čítajte Ako dodal, napriek tomu, že šlo o účelovú budovu, predsa len nebola postavená celkom účelne.
„Náš sused mi vždy hovorí – jáj, Paľko, máš veľmi peknú hvezdáreň, len škoda, že vyzerá ako krabica od margarínu,“ poznamenal astronóm s úsmevom.
Napriek tomu sa zamestnanci vnútorné priestory snažili „skultúrniť“.
Vo vestibule vďaka ich nadšeniu vznikla expozícia meteoritov a minerálov, model čiernej diery i viacerých rakiet a iných kozmických telies.
„Vybavenie hvezdárne technikou je štandardné. Pôvodne sme mali iba jednu kupolu, ale, v polovici 90. rokov 20. storočia sme brigádnicky postavili ešte jednu. Šťastnou zhodou okolností sa nám s kultúrnym zariadením v Ostrave podarilo vymeniť jeden jeden prenosný ďalekohľad za iný, veľmi kvalitný,“ uviedol bývalý vedúci.
V článku sa ešte dočítate:
- na čo slúži druhá kupola,
- prečo by každá hvezdáreň mala stáť na južnom okraji mesta,
- čo vzniklo pri hvezdárni namiesto planetária,
- aká je návštevnosť hvezdárne,
- čo v jej areáli vyzerá ako UFO.
To bol dôvod na vybudovanie ďalšej malej budovy, na ktorej je kupola s týmto ďalekohľadom umiestnená.
