Bojovali sme za seba ako legendárni mušketieri, obzrel sa za úspechom Ľ. Ďurik

Čítajte už teraz, alebo v najnovšom vydaní týždenníka MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 4. apríla 2023.

LUČENEC / DETVA. Počas predposlednej marcovej nedele (19. 3.) hráči florbalového DTF Team Detva Joxers nezaháľali a opäť ukázali, čo sa skrýva za tvrdou prípravou.

V sezóne 2022/23 zdolali súpera FBK Raptors v rozhodujúcom dueli v pomere 5:4, čo im zaručilo výhru v prvej lige mužov. Vďaka tomuto úspechu premiérovo postúpili do florbalovej extraligy.

Jedným z najmladších víťazov podpolianskeho tímu je Novohradčan Ľubomír Ďurik. Spolu s maturantom sme sa hlbšie ponorili nielen do jeho pocitov z triumfálneho zápasu, ale načreli sme tiež do jeho pestrej športovej minulosti plnej úspechov.

Zaslúžená radosť florbalistov z Podpoľania. Do extraligy mužov sa prebojovali po mnohých rokoch. (zdroj: FB archív DTF Team Detva Joxers)

Ako preciťujete aktuálnu výhru a postup do najvyššej súťaže? Vo vašom prípade to bude návrat do extraligových "vôd" mužského florbalu. Ako ste oslávili úspech a kto všetko pri vás stál v dobrých časoch, no i tých ťažších? Čo všetko výhre predchádzalo?

Detva sa snažila o postup do extraligy dlhých dvanásť rokov a konečne sa to podarilo. Tento postup do extraligy by som chcel venovať hlavne všetkým florbalistom, ktorí boli pri založení klubu DTF Team Detva Joxers.

Ľubomír Ďurik dopomohol Detve k postupu do extraligy mužov (zdroj: Štefan Lakota / archív Ľ. Ďurika)

V základnej časti sme s finálovým súperom FBK Raptors prehrali obidva vzájomné zápasy.

Preto aj prípravu a taktiku na finálové zápasy sme nepodcenili a pristúpili sme k nim zodpovedne, čo sa nám podarilo pretaviť do víťazného konca a sériu sme napokon vyhrali 3:1. Úspech sme zatiaľ oslávili len na palubovke, oficiálne oslavy sa ešte len budú konať, takže sa už na ne veľmi teším.

Šťastný športovec sa prišiel pochváliť s medailou aj do svojej školy (zdroj: Róbert Rácz)

Samozrejme, tento úspech sa nerodil ľahko, ale každý jeden z nás v tíme musel tvrdo makať a pracovať, keďže podmienky vo finále na súperovej palubovke neboli ideálne. Tak ako v mojom osobnom živote, aj pri športových aktivitách pri mne stála celá moja rodina, za čo sa jej chcem veľmi pekne poďakovať.

Ako s odstupom času vnímate nedávno skončenú sezónu 2022/23? Celkovo tréningy, pocity z tímu, príprav, zápasov... Cítili ste zodpovednosť?

Sezóna bola náročná, pretože v tomto ročníku bola prvá liga veľmi vyrovnaná. Našim cieľom bolo konečne postúpiť do extraligy a tomu sme všetko podriadili.

Počas sezóny sme mali dve tréningové jednotky v týždni a potom sa každý ešte pripravoval individuálne. Ja konkrétne som sa udržiaval vo fyzickej kondícii hlavne crossfitom a plávaním.

Do play-off zápasov sme išli z prvého miesta po základnej časti. V play-off zápasoch sme nastupovali prakticky v kompletnej zostave a z tímu bola cítiť obrovská vnútorná sila a silný tímový duch, bojovali sme jeden za druhého – ako tí legendárni mušketieri.

Z finálovej série nedávno skončenej sezóny 2022/23 I. ligy mužov (zdroj: Štefan Lakota)

Aj keď som bol v tíme najmladší, istotne som cítil obrovskú zodpovednosť, pretože ako jediný z tímu som už hral extraligu mužov, konkrétne za AS Trenčín.

Napriek extraligovým skúsenostiam ste sa rozhodli obliekať dres prvoligovej Detvy. Prečo?

Ako som už spomínal, Detve sa dlhé roky nepodarilo postúpiť do extraligy, a preto som sa rozhodol pre návrat do svojho materského klubu. Na Podpoľanie som prišiel z klubu AS Trenčín.

Ľubo Ďurik (v bielom drese) v plnom zápasovom nasadení (zdroj: Štefan Lakota)

Dôvodom bolo aj to, že v Detve som sa vždy cítil dobre a mám tu veľa kamarátov. Vedenie Detvy a tréneri mi vždy vychádzali v ústrety a vytvárali mi dobré podmienky pre môj florbalový rozvoj a rast.

Poďme teda trochu zájsť aj do minulosti. Aké boli vaše športové začiatky? Čo váš viedlo a zaujalo na florbale až tak, že ste sa ho rozhodli hrať profesionálne? Ako dlho sa mu venujete a kde všade okrem Detvy ste pôsobili?

Ako hokej išiel postupom času do úzadia, tak vďaka podobnosti s týmto športom, mi florbal učaroval. Neváhal som a naskočil do kolotoča lučeneckej žiackej florbalovej ligy, v ktorej som pôsobil od jesene 2015 do jari 2018.

Šampióni I. florbalovej ligy mužov (zdroj: archív Ľ. Ďurika)

Za jedinú sezónu sa mi podarilo nastrieľať viac než 100 gólov a v jednom zápase dokonca až 15 gólov, čo je doteraz rekord tejto ligy. Ako vtedajší žiak ZŠ L. Novomeského som dopomohol tejto škole aj k triumfu na krajskom kole vo florbale. V roku 2018 si ma všimol pán Ciglan a stal som sa hráčom tímu DTF Detva Joxers.

V sezóne 2018/19 som hral súbežne dorasteneckú ligu stred, kde sme skončili na 3. mieste a ja som dal v 10 stretnutiach 13 gólov, a kategóriu starších žiakov, kde som sa stal najlepším strelcom regiónu stred so 44 gólmi. V sezóne 2019/20 mi ako 15-ročnému bolo udelené dvojnásobné ostaršenie, a tak som začal hrávať aj kategóriu mužov, celoštátnu slovenskú I. ligu, kde sme skončili na 3. mieste, a tiež II. ligu stred.

Ľ. Ďurik (zdroj: archív Ľ. Ďurika)

V lete 2019 som sa zúčastnil Slovenského pohára v Nitre za dorastencov Detvy, kde si ma všimol tréner AS Trenčín. Oslovil ma, či by som nemal záujem posilniť trenčiansky AS na Prague Games.

Ja som súhlasil, a to vlastne boli moje prvé začiatky v drese AS. Ešte v prvej polovici augusta 2020 som bol rozhodnutý, že v sezóne 2020/21 budem hrať I. ligu mužov za Detvu a zároveň extraligu juniorov za AS Trenčín, a to vo forme striedavého štartu. Potom som dostal ponuku od pána Matejku, hrať extraligu mužov za AS, s čím som vôbec nerátal.

Málokomu sa stane, že v šestnástich rokoch dostane takúto ponuku, a preto – po dôkladnom zvážení všetkých okolností – som ju napokon s radosťou prijal. Hráčom AS Trenčín som bol do roku 2022, kedy som sa vrátil do materského klubu v Detve vzhľadom k tomu, že som už bol v maturitnom ročníku na Gymnáziu Boženy Slančíkovej–Timravy v Lučenci. Florbalu sa teda prakticky venujem už osem rokov.

Vedeli by ste nám priblížiť aj iné úspechy z vašej kariéry?

Svoje florbalové úspechy som už spomenul. Z mimo florbalových úspechov by som spomenul hlavne tie hokejové. Napríklad ocenenie za najlepšieho hráča v hokejovom klube HC Lučenec, ešte v roku 2014, kedy som bol žiakom 4. ročníka ZŠ, alebo cenu pre najlepšieho útočníka na hokejovom turnaji v Lučenci o rok neskôr.

Vážim si však aj úspechy na klubovej úrovni v rovine celého družstva. V roku 2015 to bolo prvenstvo na hokejbalovom turnaji Nitrawa Cup 2015, a taktiež 3. miesto na medzinárodnom hokejovom turnaji Bauer Euro Invite Bratislava v tom istom roku.

Bronzové medaily sme dosiahli aj na najväčšom európskom hokejovom turnaji Riga Cup v rámci výberu Slovenska U11 za rok 2016. V najcennejšom drese, avšak už za výber kategórie U12, to bolo dokonca 1. miesto na Riga Cup-e.

V tomto výbere som si zahral po boku súčasnej draftovej jednotky Juraja Slafkovského a ďalších draftovaných hráčov ako Filip Mešár, Servác Petrovský a Adam Žlnka.

Ste teda spokojný so svojim výkonom? Čo by ste na sebe vylepšili, prípadne ocenili v prípravách, na tréningoch a v zápasoch?

Podľa môjho názoru sa nikdy nemôžete uspokojiť sami so sebou. Vždy na sebe musíte pracovať, pretože potom človek začne stagnovať a následne výkonovo upadať.

A čo by som vylepšil? V prípravách a tréningoch ísť viac ako na sto percent, v zápasoch byť ešte viac bojovnejší a behavejší, hlavne bez loptičky a, samozrejme, optimálne sa vzhľadom k svojej záťaži regenerovať, aby sa mi vyhýbali zranenia.

Je nejaké motto alebo človek, ktoré (ktorý) vám pomáha napredovať a bojovať?

Moje motto? „Keď nemôžeš, tak pridaj ešte viac.“ Napredovať a bojovať mi pomáha celá moja rodina tým, že ma podporujú a môžem sa na nich vždy spoľahnúť.

Máte nejaké „pikošky“ či vtipné príhody z ihriska alebo mimo neho. Také, s ktorými by ste sa chceli podeliť?

Jednou z „pikošiek“ bude asi tá, keď som mal 13 alebo 14 rokov a chodil som na mužské tréningy Detvy, kde som hral proti svojmu terajšiemu spoluhráčovi. On bol vtedy odo mňa väčší, silnejší a vždy, keď som prišiel domov, tak som o tom rozprával rodičom, ako som hral proti takému veľkému, urastenému chlapovi a snažil som sa cez neho prejsť, a ako som od neho odlietaval a tiež, ako si ma doberal. Radi si spolu na tie časy zaspomíname a vždy sa dobre zasmejeme.

Čo by ste na záver odkázali mladším florbalistom, ktorí sa práve ešte len rozbiehajú?

Všetkým mladým športovcom by som chcel odkázať: Poctivo trénujte a pracujte na sebe aj mimo tréningového procesu, kde je hlavne potrebné rozvíjať koordináciu, rýchlosť a silu, ale nezabúdajte na potrebnú regeneráciu, ako je napr. spánok a plávanie.

Nielen v športe, ale aj v normálnom živote je najdôležitejšie nikdy sa nevzdávať a ísť si za svojim snom. Snažte sa vždy správať a reprezentovať tak, aby ste sa nikdy za seba nemuseli hanbiť.