nulosti a detstva. Dokázali otvoriť dvere tajomnej izby histórie, aby nám pripomenuli, že fantázii sa medze nekladú. V ich obrazoch sa objavujú motívy: domy, ľudia, tekvicové hlavy, strašiaky, kohúty, líšky, rybári a iné symboly odpozorované z prírody. „Maľujeme svoje predstavy, ale aj prežité skutočnosti. Vystavovali sme už v Bojniciach a na Zvolenskom zámku. Radi sa vraciame na Slovensko. Je to vlastne naša druhá domovina. Veď každý z nás tu má predkov, ktorí sa kedysi odsťahovali do Vojvodiny. Napríklad aj moji predkovia pochádzajú z neďalekých Ďurkoviec v okrese Veľký Krtíš. Sme spoločenstvo nadšencov výtvarného umenia, ktorí sa spolu schádzajú a tvoria. Starší učia mladších. V našej obci žije 87 percent Slovákov a od roku 1952 máme vlastnú galériu,“ informoval Pavel Hajko.
Autor: - štu -