ch ľudí. Zároveň vyvíja prístroj, ktorým by dokázal zmerať intenzitu kozmického žiarenia v pyramíde. O sebe tvrdí: ,,Nie som šarlatán, som len elektrotechnik.“
M. Valentovič si sadne ku stolíku, na ktorý rozloží pôdorys bytu, ktorého geopatogénne zóny chce odrušiť. ,,Nevyzerá to dobre. Správne rozložené zóny by mali vytvárať šachovnicu. Ale tieto sa rozbiehajú kade-tade.“ Zoberie do rúk virguľu a sústredí sa. Vôbec nepotrebuje byť fyzicky na mieste, ktoré sa chystá odrušiť. Stačí mu jednoducho úplná koncentrácia, nákres a virguľa.
Požiadame ho, aby nám vysvetlil svoj postup. On sa však len usmeje a zahlási: ,,To tajomstvo vám nemôžem povedať. Veď my sme na tom pracovali celé roky, kým sme sa dostali do tohoto štádia.“ Pomáhala mu manželka Edita.
Nakoniec predsa len závoj tajomstva trochu poodhrnie: ,,Od človeka naozaj nepotrebujeme viac než výkres a podpis, dátum či adresu. Takáto mikroinformácia na rozšifrovanie kódu bohato stačí. Je to niečo ako s určením DNA – dá sa vylúštiť z jediného vlasu... Tým, že máme väčšiu energiu, vytláčame geopatogénne zóny do obvodových múrov. Tak vlastne obchádzajú obytný priestor,“ vysvetľuje M. Valentovič.
Geopatogénne zóny odrušovali nielen na Slovensku, ale tiež v USA, Švédsku či Fínsku. Žiadne reklamácie vraj doteraz nezaevidovali. Vlastne – jednu áno. Istej pacientke s poruchami spánku odrušovali byt v bratislavskej Dúbravke. Po čase sa začala sťažovať, že znovu prebdie celé noci. Keď k nej Valentovičovci prišli, zistili, že vytlačená zóna je znovu asi meter vo vnútri, práve na mieste postele. ,,Pozrel som von oknom a hneď mi bolo všetko jasné. Vonku postavili obrovský bilboard. Ten vtláčal zónu naspäť do vnútra,“ komentuje situáciu M. Valentovič.
O svojich mimoriadnych schopnostiach do roku 1989 ani len netušil. Jeho vtedajšia manželka náhle ochorela. Štyri mesiace s ňou chodil po doktoroch, zúfalo navštevoval aj liečiteľov. Tí ho vraj upozornili že disponuje nevšedným darom. Na záchranu patrtnerky však už bolo neskoro.
,,Niektoré zóny v domoch sú tak silné, že ich nazývame rakovinové. Nie je náhoda, ak starý otec má karciogénne ochorenie, syn takisto a vnuk už ako šesťročný dostane leukémiu... To znamená, že v dome prudko vystupujú zóny zemského žiarenia. A takisto existujú geopatogénne zóny ulíc, miest, štátu a tak ďalej,“ hovorí.
Súbežne s odhaľovaním geopatogénnych zón sa pustil do bádania o pyramídach. Na začiatku svojho hľadania si vyrobil malú papierovú pyramídu. Prečo? Pretože vo vesmíre sa kumuluje obrovské množstvo energie, ktoré zosilňuje práve ihlan. V pyramíde žiarenie dosahuje maximálnu intenzitu v tretine jej výšky. Je vlastne akýmsi tvarovým žiaričom, ktorým neprechádzajú žiadne geopatogénne zóny. Túto vlastnosť Valentovičovci využívajú aj vo svojej domácej pyramíde. Energiou z nej ,,nabíjajú“ svojich pacientov.
Boli to práve pyramídy, ktoré znamenali zlom v živote M. Valentoviča. Jedného večera roku 1995 sa mu po prvý raz stalo, že sa mentálne preniesol až do Cheopsovej pyramídy a virguľa v jeho rukách mu začala vykresľovať zóny žiarenia. ,,Ten pocit sa nedá ani opísať. Jednoducho som zistil, že to krásne ide. Celú noc som nemohol zaspať,“ vracia sa k pamätnému dňu.
O dva roky neskôr stál v čele expedície, ktorá smerovala do Egypta zmerať žiarenia v Cheopsovej pyramíde. Medzi členmi výpravy bola tiež notárka, ktorá pred odletom dostala zapečatenú obálku s údajmi, ktoré M. Valentovič nameral mentálnou metódou. Po fyzickom meraní Cheopsovej pyramídy obálku rozlepili. Údaje sa zhodovali.
Od istého času M. Valentovičovi nerobí vraj problém ani prekonávanie priestoru. Jeho podvedomie sa dokázalo pohybovať v bermudskom trojuholníku, Diabolskom mori či Boninských ostrovoch.
Valentovičovci sú presvedčení o úspešnosti ich metódy odrušovania geopatogénnych zón. Nedbajú na to, že ich niektorí ľudia považujú za šarlatánov. S istotou v hlase zdôrazňuje: ,,Kto nevie, o čom je reč, nedokáže si ani predstaviť, pred akou silou stojí.“ On tú najväčšiu silu silu dokáže aj presne pomenovať. „Je ňou myšlienka. Tá dokáže úplne všetko.“
