ŠIVETICE/PRIHRADZANY. Najznámejšie sakrálne pamiatky na Gemeri sú tamojšie gotické kostoly, ale v regióne nájdeme aj ďalšie zaujímavé chrámy.
Patrí medzi ne dvojica románskych rotúnd v Šiveticiach a Prihradzanoch.
Sú to jediné pamiatky svojho druhu na Gemeri a zaujímavé je, že sú situované veľmi blízko pri sebe, v susediacich dedinách vzdialených necelé tri kilometre.
Obe rotundy pochádzajú približne z polovice 13. storočia. Väčšia z nich, šivetická, má vnútorný priemer až 11 metrov, vďaka čomu je podľa niektorých zdrojov najväčšou rotundou v celej strednej Európe.
Prihradzanská je menšia, s vnútorným rozmerom asi 9,7 metra. Je tiež podstatne nižšia a aj preto nepôsobí takým monumentálnym dojmom ako jej väčšia sestra.
Obe sa líšia aj použitým stavebným materiálom. Tá v Šiveticiach je z tehál, v Prihradzanoch z lomového kameňa. Výstavbu oboch sakrálnych objektov zrejme zabezpečovala rovnaká staviteľská dielňa.
Z veľkolepých plánov Američanov zostal na Gemeri len schátraný rezort Čítajte Spolu s neďalekým, už úplne zaniknutým malým hradom na vrchu Muteň asi plnili aj určitú obrannú funkciu.
Svedčí o tom napríklad ochodza pod strechou šivetickej rotundy, odkiaľ bol dobrý výhľad na okolitú krajinu a dôležitú cestu z juhu na sever, ktorá prechádzala obcou a popod hrad.
Zložitá výstavba
Rotunda v Šiveticiach za svoj vznik vďačí mecenášom z rodu Zachovcov, ktorí mali svoje sídlo na spomínanom hrade.
Podľa reštaurátora Miroslava Janšta, ktorý objekt obnovoval, nejde o jednoduchú stavbu.
„Pôdorys rotundy je síce klasický, okrúhly, ale jej klenby nie sú rovnobežné. V lodi kostola je klenba vyššia, vo svätyni nižšia a takto vzniknuté tlaky prenáša víťazný oblúk. Na tú dobu bolo umenie niečo také vymyslieť a postaviť,“ uviedol.
V interiéri rotundy sa zachovala aj časť stredovekých fresiek, hoci nie až v takom rozsahu, aký môžeme vidieť v niektorých okolitých gemerských gotických kostoloch.
Služby Božie v prírode v Rimavskej Bani prilákali rekordný počet účastníkov Čítajte „Najzachovalejšia scéna je svätý Michal archanjel vážiaci duše. Bohužiaľ, veľa fresiek sa nezachovalo, pretože v ďalšom období, barokovom, bol kostol dosť výrazne prestavaný,“ vysvetlil Janšto.
Zaujímavosťou rotundy je už spomínaný stavebný materiál. Pálené románske tehly síce nie sú ničím výnimočným, ale v Šiveticiach majú neobvyklú veľkosť, asi 33 x 18 x 4,5 centimetra.
„Iné románske tehly, napríklad v rotundách na západnom Slovensku, sú menšie. Toto je taký unikát,“ ozrejmil reštaurátor.
Dlhá obnova
Stav rotundy v Šiveticiach si nevyhnutne vyžadoval rekonštrukciu, ktorá prebiehala v posledných rokoch a objekt preto nebol (a stále nie je) verejnosti prístupný.
Našťastie, obnova významne pokročila.
„Interiér ako taký je už ukončený, čo sa týka stien. Bol tam však trochu problém so sanáciou vlhkosti, keďže podlaha bola silno zabetónovaná a dokonca s izoláciou. Tá bránila vyparovaniu a vlhkosť sa tlačila do stien. Po sondáži a archeologickom výskume sa zvážilo, že podlaha sa musí upraviť,“ vysvetlil Janšto pre MY Novohrad.
Nežiaduci betón, ktorý v takejto pamiatke nemá čo hľadať, bude teda musieť ísť preč. Zatiaľ nebolo rozhodnuté, aký typ podlahy ho nahradí.
V článku sa ešte dočítate:
- aké tajomstvo sa môže ukrývať pod podlahou rotundy,
- aký ťažký osud mala druhá rotunda v Prihradzanoch,
- prečo ju dlho považovali za barokovú stavbu,
- čo znamenajú rotundy pre turizmus na Gemeri,
- ako nástenné maľby v v gemerských kostoloch propagujú Banskobystrický a Košický kraj.
Je možné, že počas obnovy podlahy vydá kostol jedno zo svojich tajomstiev.
