Čítajte už teraz, alebo v týždenníku MY Novohradské noviny - v predaji od utorka 23. mája 2023.
LUČENEC, KOŠICE. Nedávny koniec Niké Futsal extraligy dal bodku za aktívnou kariérou jedného z hráčov majstrovského Mimelu Lučenec. Napriek pomerne mladému veku sa Anton Brunovský rozhodol definitívne "zavesiť halovky na klinec".
Od futsalu však neodchádza, v roli hlavného trénera naďalej zostáva pri reprezentačnom výbere futsalistov Slovenska do 17 rokov.
Anton "Toniku" Brunovský na zraze repre U17 v Lučenci (zdroj: Róbert Rácz)Dlhoročná opora tímu Mariana Berkyho pred príchodom do centra Novohradu obliekala dres klubu v rodnom meste (RCS Košice), potom aj niekdajšieho futsalového fenoménu našej krajiny Slov-Maticu FOFO Bratislava.
Brunovský si následne na jednu sezónu vyskúšal zahraničný angažmán v metropole Česka, zdravotné komplikácie v súčinnosti s inými okolnosťami ho však vrátili na rodnú hrudu.
V drese Mimelu Lučenec strávil 6 sezón. Každá z nich mala prívlastok majstrovská (zdroj: Róbert Rácz)Bez športu a milovaného futsalu dlho nevydržal, do hry vstúpil vtedajší nováčik futsalovej extraligy mužov. Slovo dalo slovo, aby z toho bolo napokon krásnych šesť majstrovských sezón v drese lučeneckého Mimelu.
V ČLÁNKU SA DOČÍTATE:
- Ako a kedy nastal prerod z futbalistu na futsalistu
- Ktorými extraligovými tímami ako hráč prešiel
- V akom klube si vyskúšal legionársky chlebíček
- Prečo s futsalom takmer prestal...
- ...a kto (a kde) ho ako hráča "reštartoval"
- Kto sú jeho veľké trénerské vzory
- S kým je jeho pôsobenie najviac popretkávané
- Aké ambície má v roli trénera U17 SR
- + BONUS NA ZÁVER: Ako vnímajú svojho repre kouča juniori Mimelu Lučenec
Obzrite sa spolu s nami za hráčskou kariérou, popretkávanou trénerskými skúsenosťami, dnes už ex-futsalistu, ktorému nepovie nik inak než "Toniku".
Pán Brunovský, skúsme vás na úvod trochu predstaviť. Vieme, že ste začínali s futbalom... V ktorom klube to bolo a ako ste sa neskôr dostali k futsalu?
Moje prvé futbalové kroky boli v rámci krúžku na základnej škole. Veľkým paradoxom je fakt, že práve mojím prvým trénerom bol pán Bačo, ktorý bol zároveň mojím prvým futsalovým trénerom.
A. Brunovský je aktuálne koučom reprezentačnej U17 vo futsale (zdroj: Róbert Rácz)Ďalej som sa presunul na športovú školu so zameraním na futbal a pôsobil som v klube 1. FC Košice, neskôr to bolo v Steel Trans Ličartovce. Po zdravotných problémoch som s veľkým futbalom skončil a oslovil ma už spomínaný tréner Richard Bačo s tým, či by som nechcel hrávať v hale aj napriek zraneniu krčnej chrbtice.
Veľmi skoro som okúsil aj seniorský futsal v najvyššej slovenskej lige, a to v drese košického klubu RCS Košice. S týmto tímom sa mne a mojim spoluhráčom v roku 2009 podarilo získať titul majstra Slovenska. Po sezóne som prestúpil do bratislavského Slov-Maticu FOFO Bratislava, kde som zotrval do roku 2017.
Moje ďalšie kroky viedli do Prahy. Tu som obliekal dres AC Sparta Praha Futsal. Bolo to však len na jednu sezónu.
Prečo?
Po ďalších zdravotných ťažkostiach a aj kvôli rodinným dôvodom ma to ťahalo späť domov. Nad hraním futsalu som už neuvažoval.
Ako je teda možné, že sme vás niekoľko sezón vnímali v drese Lučenca?
Po pár týždňoch bez futsalu som obdržal telefonát od bývalého spoluhráča Attilu Fehérváriho s tým, že sa mi ozve pán Kamenský, ktorý by so mnou chcel niečo prebrať. Po osobnom stretnutí a oboznámením ho s mojím zdravotným stavom sme sa dohodli na tom, že posilním nováčika futslovej ligy z Lučenca. Nakoniec z toho bolo šesť krásnych sezón, čo v konečnom dôsledku bolo pre mňa jedno z najkrajších futsalových období v kariére.
Ste ešte pomerne mladý, vek 33 rokov nie je tak veľa ani na profesionálnych športovcov. Prečo teda "vešiate halovky" na pomyselný na klinec?
Nuž, tu sa musím trochu pousmiať a začať tým, že si osobne myslím, že aj tak som už nejaký ten rok nadsluhoval (úsmev). Hlava by veľmi chcela pokračovať, ale zlý stav môjho kolena niekoľkonásobne prevyšuje moje fyzický vek.
So sezónou sa Brunovský a jeho spoluhráči z Mimelu Lučenec rozlúčili majstrovskými oslavami na palubovke Košíc (zdroj: Sportnet / Futbalnet)Posledná operácia nedopadla podľa očakávania, a tak už to bolo len na mne, či budem pokračovať ďalej. Rozhodol som sa dohrať sezónu v rámci možností a po jej skončení hráčsku kariéru definitívne ukončiť.
S Mimelom Lučenec ste vybojovali niekoľko titulov slovenského šampióna, navyše ste si zahrali aj v predkolách Ligy majstrov. Aké spomienky sa vám budú asociovať s klubom z centra Novohradu?
Ako som už spomínal, pre mňa to bolo jedno z najkrajších futsalových období. Začnem tým najpamätnejším, a to účasťou na majstrovstvách Európy. Pre mňa osobne to bol vrchol kariéry a splnený sen.
Ale s Mimelom Lučenec bol každý domáci zápas Ligy majstrov zážitok hlavne vďaka skvelým fanúšikom, ktorí vytvorili neskutočnú atmosféru. Nezabudnem ani na posledný extraligový zápas, ktorý som odohral v Lučenci.
Futsalisti Mimelu Lučenec (zdroj: Róbert Rácz)Nádherná atmosféra, len s trpkým koncom pre nás, keďže sme zápas nedokázali v treťom finálovom dueli dotiahnuť aspoň do predĺženia. Nuž, asi to tak malo byť, že som sa s kariérou rozlúčil práve na mieste, kde som s futsalom začal.
Už počas aktívnej hráčskej kariéry ste sa dali aj na trénovanie. Aktuálne ste koučom reprezentačného výberu mladých futsalistov pri slovenskej U17.
Tu musím spomenúť práve trénera Mimelu Lučenec, ako aj seniorského áčka našej reprezentácie, Mariana Berkyho. Hlavne kvôli nemu, či lepšie povedané vďaka nemu, som sa dal na trénerstvo.
Marián Berky - tréner futsalistov Mimelu Lučenec a slovenskej reprezentácie (zdroj: Róbert Rácz)Naše cesty boli prepojené v niekoľkých rovinách. Či už ako aktívnych hráčov – protihráčov i spoluhráčov, následne som pod jeho taktovkou hrával v akademickom výbere a plánovali sme aj vzájomnú spoluprácu v brnenskom Tangu. Navyše, donedávna som pôsobil pod jeho vedením v Lučenci a teraz fungujeme ako trénerskí kolegovia pri repre.
Slovenskí juniori (U17) počas jedného z tréningov na kontrolnom zraze repre v Lučenci (zdroj: Róbert Rácz)Spoluprácu práve s trénermi ako Marian Berky či Richard Bačo si veľmi užívam a snažím sa načerpať čo najviac skúseností, keďže ten trénerský chlebík je dosť odlišný od toho hráčskeho. Verím, že budem môcť svoje hráčske skúsenosti odovzdať ďalej hlavne mladším hráčom.
Skúsme teraz "zabrdnúť" do vašich hráčskych štatistík v nedávno skončenej sezóne: akú približne minutáž v zápasoch ste mali, koľko gólov ste strelili, koľko kariet ste dostali?
Tu sa priznám, že ja tieto štatistiky vôbec nesledujem. Porcia času na palubovke nebola podľa predstáv, ale bolo to v rámci mojich zdravotných možností. Po každom zranení to bola pre mňa väčšia motivácia a extra výzva, dostať sa späť na palubovku čo najskôr. Ale už to bolo pre mňa viac trápenie ako užívanie si futsalu...
Držme sa ešte Antona Brunovského ako hráča: na ktorý moment zo svojej bohatej kariéry najradšej spomínate a prečo?
Sú to určite dva momenty. Prvým je určite účasť na EURO, lebo tá cesta dostať sa tam bola pre mňa veľmi tŕnistá a komplikovaná. To, že som si na majstrovstvách Európy mohol zahrať, bolo obrovské zadosťučinenie za všetky tie roky.
Toni Brunovský (zdroj: Róbert Rácz)Druhým je zápas v Lige majstrov na bratislavskom zimnom štadióne proti Benfice Lisabon, kde sme topfavorita zdolali 5:4 pred najväčšou kulisou, pred akou som kedy hral.
Čo bude teraz ďalej? S vami ako ex-futsalistom, ako s trénerom...
Pri futsale chcem, samozrejme, zostať a rád by som svoje skúsenosti posunul ďalej. Momentálne si užívam odpočinok, ale predo mnou sú nové výzvy, ako je venovanie sa mládeži vo futsalovom klube Podpor Pohyb Košice. A ak bude aj naďalej možnosť, tak aj v juniorskej reprezentácii SR.
Aký je cieľ Anotna Brunovského ako trénera futsalistov U17 SR? Čo vás čaká, na čo sa pripravujete, aké sú ambície...?
Asi by som to nazval ako kolektívny cieľ. Najdôležitejšia bude výchova a príprava mladých futsalistov na kvalifikačný turnaj na majstrovstvá Európy kategórie U19. Ambíciou bude určite účasť na záverečnom turnaji.
Juniori lučeneckého Mimelu U17 (zdroj: Róbert Rácz)Toniku, ako vnímate slovenský futsal všeobecne? A ako zas fanúšikov nášho klubu Mimel Lučenec? Máte pre nich nejaký odkaz?
Myslím si, že v rámci slovenského futsalu je stále čo zlepšovať. Oceňujem prácu kompetentných ľudí, lebo pre mňa sú to zanietenci, ktorí tento náš šport fakt milujú. Rád by som opäť videl futsal na slovenských televíznych obrazovkách. A čo sa týka Mimelu, dovolím si tvrdiť, že atmosféra v lučeneckej ŠH ARENA pre mňa zostane tou TOP, akú som v rámci slovenskej ligy zažil.
S kariérou ste sa lúčili v rodných Košiciach ziskom ďalšieho majstrovského titulu, avšak v drese Lučenca. Bolo pre vás finále s tímom z východu Slovenska niečím špecifické? Postrehli sme, že ste mali na ramene kapitánsku pásku...
Po prehratom treťom finále v Lučenci mi bolo ľúto práve domácich fanúšikov – všetkých Lučenčanov. Bolo by to niečo špeciálne osláviť titul práve na domácej palubovke. Ale asi to tak malo byť a ten titul sme si museli doslova vybojovať.
Po treťom zápase za mnou prišiel prezident klubu pán Milan Kamenský a poznamenal, že to bude pre mňa o to krajšie, ak sa to podarí práve v Košiciach. Mal úplnú pravdu a teraz, s odstupom času, si dovolím tvrdiť, že pre mňa osobne to nemohlo dopadnúť ani lepšie.
Tou kapitánskou páskou a prevzatím majstrovského pohára ma Atti (Attila Fehérvári – pozn. red.) milo prekvapil, ale len potvrdil to, akú mám o ňom mienku a aký to je skvelý človek. Nejdem to ani ďalej rozpisovať, no priznám sa, že mal pre mňa pripravené nezabudnuteľné prekvapenie už v treťom zápase – škoda, že sme ten zápas doma nezvládli... Každopádne, ešte raz ďakujem za príležitosť byť súčasťou klubu z Novohradu.
Chalani z Mimelu Lučenec U17, ktorí sú zároveň členmi reprezentačného kádra SR (zdroj: Róbert Rácz)Ako vnímajú Antona Brunovského jeho reprezentační zverenci (juniori Mimelu Lučenec U17)
Samuel Olšiak: "Pán tréner je veľmi priateľský a dobrosrdečný človek. Vie veľmi dobre vysvetliť herné situácie a aj chlapci, ktorí boli noví, tak nemuseli mať strach, pretože nemal problém čokoľvek im vysvetliť bez akýchkoľvek výčitiek. Myslím si, že to veľká osobnosť vo futsale na Slovenku, či už ako hráč, alebo ako tréner."
Erik Čičmanec: "Trénera si vážim, pretože je to správny a čestný človek. Veľa nás za ten krátky čas naučil a dúfam, že nás toho ešte aj veľa naučí."
Michal Varšo: "V prvom rade by som chcel trénerovi Brunovskému poďakovať za to, čo pre tento šport spravil a stále robí... Je to inšpiratívne pre nás chalanov a aj pre ľudí, ktorí futsal iba sledujú. Som rád, že nás môže trénovať taký tréner s takými skúsenosťami, ako je práve Anton Brunovský. Odovzdáva nám rady, cenné skúsenosti, myšlienky, poznatky a vie pochopiť aj našu stránku myslenia, pretože hrával na vysokej úrovni, a to dlhé roky. Dúfam, že toto prepojenie bude pokračovať ešte veľmi dlhú dobu."
Marian Novenko: "Toni je výborný hráč, tréner, človek… Som veľmi vďačný za to, že aj po ukončení svojej hráčskej kariéry sa bude naďalej venovať tomu, čo ho baví najviac, a že je to môj repre tréner, ktorý ma toho môže naučiť ešte veľmi veľa."
