RIMAVSKÁ SOBOTA. Dôkazom toho, že aj na Gemeri sa môže zrodiť fotograf, ktorého tvorba znesie parametre svetovej dokumentárnej fotografie je dielo Laca Maďara. Rodáka z Rimavskej Soboty, ktorý má v nej možnosť po prvý krát doma predstaviť svoju výnimočnú tvorbu pretavenú do štyroch vystavených cyklov.
Každý z nich ukazuje jedinečný pohľad autora k danej téme. Ako pripomenul kurátor výstavy nazvanej Intímny priestor, uznávaný slovenský fotograf a pedagóg, Matúš Zajac, vystavené fotografie sú z obdobia od roku 2007 do roku 2017. To sa stalo pre Ladislava Maďara intenzívnym časom pre fotografiu.
„Ide o desaťročné obdobie, v ktorom stihol zaznamenať tri eseje z osobného života a jeden cyklus zo života neznámych bytostí žijúcich na hrane vystavený v rámci skupinového projektu HoPE združenia Phos Photos. Mám radosť, že za tých desať rokov vzniklo tak vyzreté, autorsky čisté, fotograficky nápadité dielo, ktoré máte možnosť vidieť na výstave v Mestskej galérii v Rimavskej Sobote, ktorá je zároveň premiérou jeho tvorby v rodnom meste,“ uviedol k výstave Zajac, ktorý mal výrazný vplyv na Maďarovu tvorbu. Tá je zameraná najmä na sociálnu fotografiu, a teda rôznym kritickým témam súčasného sveta.
„Dnes je dokumentárnou fotografiou považovaná každá fotografia, ktorá poukazuje na náš život. Denne vzniká niekoľko miliárd takýchto snímkov a divák sa už veľmi zložito dostáva ku podstate dokumentárnej fotografie. Veľmi často dostávam otázky, čo je dokumentárna fotografia? Má dnes význam fotografovať dokument? Ako sa dnes dá dostať do tém? Odpoveďou je výstava Ladislava Maďara,“ doplnil kurátor výstavy.
Ako pokračoval pre vystavujúceho sa stala nosnou a inšpiratívnou zlatá doba fotografie, ktorej smer určovali autori z agentúry Magnum Photos v druhej polovice dvadsiateho storočia. „Sám ako autor, ktorý fotografiu berie ako svoj koníček bez tlaku sa s ňou živiť, začal študovať práve fotografov z tejto agentúry a osvojovať si estetiku významných predstaviteľov dlhodobého dokumentu.“
Intimita rodinná i bezdomovecká
Podľa chronologického členenia je prvou vystavenou esejou Artritída (2007 – 2012), ktorá ukazuje boj so zákernou chorobou prvej fotografovej manželky.
„Ide o sociálnu sondu do života ženy a jej rodiny, odkrývajúc samého seba. Tieto fotografie sú o pocitoch fotografa, manžela a otca smerujúcich do intímneho sveta všetkých zobrazujúcich. Musím povedať, že v rámci Slovenska vzniklo minimum tak hodnotných dokumentárnych esejí z vlastného prostredia,“ priblížil Zajac.
Druhý cyklus portrétov fotený pre skupinovú výstavu fotografického združenia Phos Photos, ktorého je Maďar zakladajúcim členom, nazvaný HoPE – Homeless People (2010 – 2011) je ponorom do života ľudí bez domova, ktorí v nočných hodinách vyhľadávajú azyl Nocľahárne sv. Vincenta de Paul v Bratislave.
„Musím podotknúť, že tento priestor navštívil asi každý autor dokumentujúci túto skupinu obyvateľstva. Téma človeka bez domova sa stala populárnou asi ako téma zo života Rómov, a tým je veľmi zložité zaujať vlastným originálnym vizuálnym jazykom. Ladislavovi Maďarovi sa to podarilo pre jeho priamočiaru surovosť,“ objasnil kurátor výstavy s tým, že fotografie nepoukazujú na povrch a udalosti, ale práve naopak nás vedú do intimity odohrávajúcej sa v duši fotografovaných.
„Ide o mozaiku portrétov s jasným odkazom na človeka. Autor odbúral strach a priamo vstúpil do života fotografovaných. Tu nenachádzame kalkul, ale priamočiarosť s jasným cieľom, a to ponoriť divákov do prežitých rokov na uliciach zaznamenaných v očiach fotografovaných.“
Intimita s pachom ropy i príchuťou erotiky
Fakt, že sa Ladislav Maďar stal pracovníkom na ropnej plošine v Nigérii pomohol vzniku projektu OIL AND GAS / Offshare Workers (2011 – 2017). Unikátny fotografický denník je sondou do mentality človeka, ktorý počas 28 dní vynakladá zo seba fyzické a hlavne psychické maximum.
Matúš Zajac zhodnotil jeho snahu nasledovne: „Autor fotografovanie berie ako vlastnú terapiu a únik zo stereotypného života v ohraničenom priestore. Fotografia sa stáva pomôckou ako prežiť osamotený bez rodiny uprostred oceánu 100 km od pobrežia.
Táto fotografická cesta nepomohla len autorovi sa vymaniť z psychologického tlaku, ale poukazuje originálnym obrazovým spôsobom neviditeľný svet, do ktorého ešte takto komplexne nevkročil žiadny významný fotograf. Ladislav Maďar využil svoju autorskú slobodu do výhody a ukázal ďalším nadšencom, že práva táto sloboda môže dopomôcť dokumentárnej fotografii aj na Slovensku.“
Osobitný priestor v galérii dostala posledná séria, ktorá najviac napĺňa intimitu v názve výstavy. Názov From Naija With Love – Nigeria (2011 – 2017) ukazuje podľa kurátora výrazný posun autora do modernej estetiky a je výrazným prekročením vlastného tvorivého tieňa. Autor v nej veľmi citlivým spôsobom vstupuje do intímneho sveta ženy a poukazuje aj na vlastnú zamilovanosť.
„Táto Africká žena sa stala múzou a dovolila autorovi prenikať do jej snov. Je to veľmi osobná obrazová výpoveď niekedy pripomínajúca fotografie mojej matky, ktorú takto nafotografoval tiež vášnivý fotograf, môj otec. Len s jedným rozdielom, tie fotografie ostali nalepené v albumoch pre ďalšie rodinné generácie a Ladislav Maďar ich vystavuje vo verejnom priestore a dáva možnosť ostatným preniknúť do jeho obdobia, keď vášnivo fotografoval nielen svoju múzu,“ zakončil Zajac.
Výstava potrvá v Rimavskej Sobote do konca júla 2023. Mestská galéria sa nachádza na Hlavnom námestí 5. Otvorená je od pondelka do piatku v čase od 9.00 do 17.00 hod.
