RIMAVSKÁ SOBOTA. Niekoľko zaujímavých nálezov sa podarilo odkryť počas archeologického výskumu v lokalite Barát kút pri Rimavskej Sobote, ktorý v týchto dňoch prebieha pod vedením archeológa Gemersko-malohontského múzea Alexandra Botoša.
Barát kút, alebo po slovensky Mníchova studňa, je dnes vlastne len ostrovček skupiny mohutných stromov v mori okolitých polí pri rekreačnej oblasti Kurinec.
Na prvý pohľad nič nenasvedčuje tomu, že by tento zabudnutý a pokojný kút sveta bol niekedy niečím výnimočný.
A predsa to tak je – ide o lokalitu, ktorú ľudia v priebehu uplynulých tisícročí preukázateľne opakovane osídlili a život tu pulzoval dlhé obdobia.
Voda je život
Základným faktorom, ktorý rozhodoval o tom, že ľudia sa usadzovali práve tu a nie povedzme o 500 či 700 metrov ďalej, je prameň vody. Ten vyviera dodnes.
„Je to veľmi zaujímavá lokalita a správne by sa mala vlastne nazývať Mníchov prameň. V staršej literatúre sa uvádza, že tu bol kláštor a podľa neho bola pomenovaná, keďže v maďarčine barát znamená mních,“ vysvetlil Botoš pre MY Novohrad.
Niektorí bádatelia preto podľa jeho slov predpokladali, že na tomto mieste stál stredoveký kláštor.
„Ja osobne si myslím, že to tak zrejme nebolo. Len dva a pol kilometra odtiaľto bol totiž iný kláštor v Rimavských Janovciach. Skôr to vyzerá, že tu bol hospodársky dvorec, po latinsky grangia, ktorý prináležal k spomínanému benediktínskemu kláštoru v Rimavských Janovciach,“ ozrejmil archeológ.
Pred samotným archeologickým výskumom, ktorý z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia, bola lokalita preskúmaná geofyzikálnym meraním.
„Indikovalo nám určité zaniknuté objekty. Cieľom archeologického výskumu bolo identifikovať a overiť funkciu týchto objektov,“ objasnil Botoš.

V lokalite preto vykopali niekoľko sond, ale nepotvrdili sa v nich žiadne zaniknuté objekty.
„Počas archeologického výskumu sme objavili kultúrnu vrstvu s keramickými nálezmi z doby bronzovej a včasného stredoveku. Viac nálezov by mohol priniesť plošný archeologický výskum väčšieho rozsahu,“ dodal.
Mohlo by ísť napríklad o nejaké zahĺbené stavby, alebo chaty, buď z doby bronzovej, prípadne včasného či vrcholného stredoveku.
„Aj na základe doterajších nálezov však môžeme povedať, že tu bola osada v dobe bronzovej, včasnom stredoveku, ako aj zaniknutá osada v období neskorého stredoveku,“ vymenoval archeológ.
V neveľkej popularizačno-historickej knižke Sobotské osudy, ktorá je venovaná osobnostiam a zaujímavostiam histórie Rimavskej Soboty, spomína autorka Katarína Borosová pamäti prvého riaditeľa rimavskosobotského múzea Jánosa Fábryho.
Podľa neho vraj ešte v roku 1882 boli v spomínanej lokalite viditeľné nejaké múry.
„V septembri toho roku totiž v meste usporiadali veľkolepú umeleckú a archeologickú výstavu a v rámci jej programov účastníci tieto ruiny navštívili,“ uvádza autorka.
V článku sa ešte dočítate
- prečo Barát kút podľa všetkého nebol kláštorom,
- aké nálezy našli počas archeologického výskumu a ktorý je unikátny,
- aká ďalšia rarita sa v lokalite zachovala,
- aké boli osudy Barát kút v 19. a 20 storočí.
Barát kút však ďalej bez uvedenia zdrojov popisuje ako kláštor mníchov štefanitov, čo je podľa terajších poznatkov mylná predstava.