ČIERNY BALOG. Presne 40 rokov uplynulo od chvíle, keď v lete roku 1983 prišli do Vydrovskej doliny pri Čiernom Balogu (okres Brezno) prví dobrovoľníci, ktorí začali zachraňovať unikátnu Čiernohronskú železnicu (ČHŽ).
„Považujem to za obrovský úspech pre tento región, pretože sa im podarilo zachovať takzvanú kráľovnú lesných železníc. Bola to posledná a najväčšia lesná železnica na Slovensku,“ zdôraznil riaditeľ ČHŽ Aleš Bílek.
Jej záchrana pritom v tom čase vôbec nebola istá.
Komunistický režim nevidel v lokomotívach, vagónoch a ostatnom zariadení a vybavení železnice žiadny potenciál a väčšinou všetko končilo v šrote.
Podobný osud postihol napríklad unikátne ozubnicové rušne takzvanej zubačkovej štreky, ktorá sa nachádza neďaleko Čiernohronskej železnice, na časti trate Brezno – Zbojská – Tisovec.
V samotnej Vydrovskej doline bola už naplánovaná výstavba mechanizačného strediska a na pozemkoch zrušenej staničky ČHŽ v Čiernom Balogu mali vyrásť dve panelové bytovky.
V roku 1983 však v obci zorganizovali prvé dobrovoľnícke tábory Strom života.
Ich členovia si zriadili stanový tábor priamo vo Vydrovskej doline a podarilo sa im zachrániť železnicu pred úplnou likvidáciou.
„Proti vtedajším byrokratom sa vytiahla vysoká karta – bezplatná dobrovoľná práca mladých ľudí. A to bol tromf, ktorý vtedy platil aj na komunistických funkcionárov,“ zaspomínal riaditeľ ČHŽ.
Časť účastníkov tábora od včasných rán pracovala na brigádach v lese, na družstve, alebo v blízkych priemyselných podnikoch.
Zarábali peniaze aj pre ostatných, ktorí pracovali priamo na železničke.
V článku sa ešte dočítate:
- ako dobrovoľníci potajme zachraňovali železnicu,
- čím je zaujímavý zrekonštruovaný vozeň, ktorý predstavili pri príležitosti výročia,
- aká je stručná história ČHŽ,
- čo znamená pre Horehronie.
„Natierali vagóniky, opravovali budovy a v noci zakopávali zvyšné koľaje a výhybky, aby ich cez deň neodniesli likvidačné čaty do šrotu,“ pokračoval Bílek, ktorý tiež patrí ku generácii prvých dobrovoľníkov.
