VČELINCE. Zhruba 7000-ročnú históriu osídlenia územia dediny Včelince pri Tornali v Revúckom okrese predstavuje nový archeoskanzen, ktorý v stredu 12. júla 2023 oficiálne otvorili.
Na piatich stanovištiach situovaných v centre obce aj priamo na miestach dávnovekého osídlenia a archeologických nálezov majú návštevníci možnosť dozvedieť sa rôzne zaujímavosti z informačných panelov, ako aj prezrieť si verné repliky nádob a iných historických artefaktov.
Na vzniku archeoskanzenu majú hlavnú zásluhu dvaja ľudia.
Prvým z nich je vedecký pracovník Archeologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Václav Furmánek, ktorý je pomyselným otcom vytvorenia archeoskanzenu.
Druhým je Jozef Stankoviansky, konateľ firmy Art Archeology a riaditeľ archeologického múzea v Hornej Lehote, ktorý bol priamo realizátorom.
„Pán profesor Furmánek mi navrhol, či by som sa na to nedal a ja som súhlasil. Príprava trvala zhruba rok a pol, keďže bolo potrebné keramiku zamerať, vyrobiť kópie, stĺpy a všetko ostatné,“ vysvetlil Stankoviansky pre MY Novohrad.
Dodal, že pri stanovištiach by mali ešte pribudnúť lavičky a úplným vyvrcholením projektu bude kniha o histórii osídlenia Včeliniec.
Predstavená by mala byť počas Dní mesta Tornaľa v októbri 2023.
Projekt, ktorého celkový rozpočet bol 15 000 eur, bol realizovaný aj vďaka finančnej podpore vo výške 6400 eur z Rozvojovej agentúry BBSK cez členský príspevok v oblastnej organizácii cestovného ruchu Gemer.
Návrat po 60 rokoch
Václav Furmánek podľa vlastných slov prvýkrát navštívil Včelince v roku 1963, keď bol ešte poslucháčom predposledného ročníka filozofickej fakulty univerzity v Brne.
„Mal som skútra Čezetu, takže som bol ‚pojazdný‘. Obec bola veľmi dobre známa z literatúry, ale vtedy som sa prvýkrát zoznámil s jej katastrom, riekou Slanou a nálezmi, ktoré už boli publikované,“ zaspomínal si archeológ.
Lokalitu Včeliniec považuje podľa vlastných slov za archív praveku celého Slovenska aj Karpatskej kotliny.
Prínos vytvorenia archeoskanzenu ocenil okrem iných starosta Včeliniec Ľubomír Kosztúr.
Muránsky hrad čaká veľká zmena. Pribudne novinka, aká tam nebola od 19. storočia Čítajte „Je to pilotný projekt, ktorý ešte v našej oblasti nebol realizovaný. Ďakujeme za to, že sme takto mohli prezentovať našu históriu. Sme si vedomí výnimočnosti nálezov, ktoré dokazujú prítomnosť osídlení v jednotlivých úsekoch praveku a sme veľmi radi, že sa nám podarilo získať zdroje na realizáciu tohto náučného chodníka,“ uviedol na margo archeoskanzenu.
Ako nadviazal podpredseda Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK) Ján Beljak, teší ho, že návštevníkom budú takouto formou sprístupnené informácie o archeologickom výskume.
„Pre mňa ako vicežupana je to špeciálne, pretože sa tu vraciam ku svojmu povolaniu archeológa. Teším sa, že tu mám kolegov z Archeologického ústavu SAV, ktorí tu v závere 80. rokov a začiatkom 90. rokov realizovali archeologické výskumy a takúto unikátnu lokalitu dokázali výskumom zhodnotiť,“ zdôraznil Beljak.
V článku sa ešte dočítate
- prečo je pre turizmus dôležitý aj juh Gemera,
- čím je výnimočná starobylá mohyla pri Včelinciach,
- pre koho bola zrejme navŕšená,
- čo je to tellová osada a čím sa vyznačovala vo Včelinciach,
- ako niekoľko tisícročí života v nej definitívne vystriedala smrť.
Dodal, že BBSK bude naďalej podporovať hodnotné projekty vo všetkých regióny vyššieho územného celku, vrátane Gemera.
