Futbalovo vyrastal doma v Revúcej, zlepšoval sa u železiarov, nosil kapitánsku pásku Slovana Bratislava a v Rusku i Česku ochutnal legionársky chlebíček.
Na konte má trofeje z domácej i zahraničnej scény. Ostatné roky venoval Podbrezovej, o ktorej hovorí ako o domove, druhú polovicu uplynulej sezóny znepríjemňoval hru treťoligovým súperom kalinovských baníkov, ktorí sú podbrezovskou farmou.
Reč je o Michalovi Breznaníkovi (37). „Breza“, ako ho mnohí volajú, o sebe tvrdí, že v mladosti býval prchký a výbušný, no túto fázu už má za sebou. Vyzretý futbalista si v kariére zažil horšie aj krajšie momenty. Kým jedni si ho pamätajú ako hráča, pre ktorého Bratislava nepostúpila v Európskej lige, iní ho velebia za výkony v Liberci či oddanosť v Podbrezovej.
V rozhovore sa vrátil k dôležitým momentom kariéry, prezradil, za ktorý klub bude kopať v ďalšom ročníku a aj to, ako sa z futbalistu stane chatár.
V článku sa dočítate
- či cíti krivdu za vyhodenie zo Slovana,
- ako si spomína na slávne nožničky do siete Sparty,
- prečo nevyšiel angažmán v Rusku,
- kde bude pôsobiť v ďalšej sezóne,
- prečo titul v Liberci chutil viac ako v Bratislave,
- aký bol návrat do Podbrezovej,
- ako sa z futbalistu stal chatár.
Je legendárny kalinovský trávnik lepší ako ten v Podbrezovej?
Neviem, či lepší, ale určite patrí do kategórie najlepších. Kalinovské ihrisko sa vyrovná hociktorému ligovému a v niektorých prípadoch je dokonca lepšie. Ešte aj pomocné ihrisko by som označil za ligové.
Ako vás v Kalinove privítali?
V zimnej príprave sme sa na tréningoch stretávali v nižšom počte, pretože niektorí mali školu, iní prácu. Chlapcov som spoznával pomalšie. Počul som, že majú dobrý kolektív a aj preto som tam šiel. Napokon som v Kalinove strávil peknú polku sezóny.
V kabíne ste boli najskúsenejším hráčom. Pýtali od vás spoluhráči rady?
Nie, možno ma na ihrisku brali ako oporu, ale nevnímal som to. Bol som rád, že som zapadol do kabíny medzi skvelých chlapcov, ktorí sa vedia zabaviť a na ihrisku zo seba vydať maximum. Aj napriek tomu, že na trávnik vybehli po práci, tam nechali srdce.
A čo súperi? Nechceli si zgustnúť na bývalom ligistovi?
Varovali ma, že niektorí si na mne budú chcieť dvíhať ego a prídu „skopávačky“. Musím však povedať, že som to ani v jednom zápase, vrátane derby, nezažil.

Budete hrať za baníkov aj v novej sezóne, alebo vás zlanárili do rodnej Revúcej?
Revúčania ma skúšajú nahovoriť. (úsmev) Vedia, že kariéru chcem ukončiť doma. Na ďalšiu sezónu som sa však ešte dohodol s Kalinovom.
Počas kariéry ste hrali v obrane, zálohe aj útoku. Kde ste sa cítili najlepšie?
Obrana mi vyhovovala, keď som bol mladý a rýchly. Momentálne mi je dobre v útoku. Sklepávať lopty, ísť do šestnástky a tam niečo vymyslieť. Na záložníka už nemám dostatočnú kondičku. Mladí chalani sú veľmi rýchli a nestačím sa s nimi naháňať.
Azda najväčšou čiernou bodkou kariéry bol moment, keď po vašom faule a následnom vylúčení prišiel Slovan Bratislava v odvete o dvojgólový náskok a remizoval so Stuttgartom 2:2. Belasí nepostúpili do skupinovej fázy Európskej ligy 2010/11 a vás neskôr poslali z klubu preč. Vyčíta vám ten faul niekto ešte aj dnes?
Už nie. Nedávno som stretol fanúšika Slovana. Vravel, že na tom zápase bol a že vyhodenie z klubu bol tvrdý trest. Vtedy som bol na verdikt veľmi nahnevaný. Až neskôr som si uvedomil, že sa mi prihodila dobrá vec, pretože som išiel do Česka a dostal som sa do reprezentácie.
Takže už necítite krivdu?