LUČENEC. Je to boj s vlastnou hlavou a telom. Takto opísal cyklista Lukáš Jureňa svoju skúsenosť s extrémnymi vzdialenostnými pretekmi. Lučenčan so záhoráckymi koreňmi si dal do tela na tohtoročnej edícii Spišských 333 Extreme, na ktorých pedáloval takmer 324 kilometrov dlhú trať s takmer 7-tisícovým prevýšením.
V článku sa dočítate:
- prečo ho na niektorých zastávkach čakal chlieb s masťou,
- čo urobil ako prvé po zosadnutí,
- či mu preteky skomplikovali medvede alebo bezohľadní vodiči.
Trvalo mu to 24 hodín a 6 minút bez spánku a plnohodnotného oddychu.
„Hlava to tento rok zvládala veľmi ťažko a k tomu ma už na pätnástom kilometri začali bolieť nohy. Na 45. kilometri mi prišlo zle od žalúdka a najbližších sto kilometrov som pri každom šliapnutí rozmýšľal nad ukončením pretekov,“ opísal Jureňa, ktorý tak viac ako so súpermi bojoval sám so sebou.
Víztelekimu bude chýbať Lovyniuk i Tangiri. Fiľakovo teší návrat Teleka i príchod nových posíl Čítajte „Jazdí sa za svetla i v noci, či prší alebo sú horúčavy. Okolo jednej, druhej v noci už dostávate mikrospánky s otvorenými očami. Na trati zažijete všetky možné emócie, no prevažuje drina, ktorá vám potom prirastie k srdcu. To všetko dáva pretekom punc dobrodružnosti, ktorému neviem odolať,“ opísal.
Posilní aj chleba s masťou
Jureňa začínal ako hobby cyklista, no pred rokmi mu učarovali maratóny.
