LUČENEC. Nenápadná budova Novohradského múzea a galérie (NMG) na Kubínyiho námestí v Lučenci skrýva mnohé zaujímavosti, pre ktoré ho navštevujú nielen domáci, ale i zahraniční návštevníci.
Okrem interiérových expozícií je pýchou múzea i jeho vnútorný dvor, ktorý tiež slúži aj na výstavné účely.
Sú na ňom prezentované niektoré diela, vytvorené umelcami počas desaťročí keramického sympózia v neďalekom Kalinove.
Na dvore však nájdeme i fontánu a altánok, ktorý má viacero možností využitia.
„Jednak je aj pre návštevníkov, ktorí sem prídu posedieť si a oddýchnuť. Mávame tam však i rôzne akcie a prezentácie. Nedávno tu kolegyňa odprezentovala publikáciu Paličkovaná čipka, ku ktorej sme mali aj výstavu a besedu,“ objasnila pre MY Novohrad riaditeľka NMG Iveta Kaczarová.
Altánok využívajú tiež na módne prehliadky, koncerty, tvorivé dielne či podujatia pre deti.
Podstavec s pohnutým osudom
V jednom zákutí dvora sa nachádza podstavec sochy Lajosa Kossutha od sochára Barnabása Hollóa, ktorá bola predtým umiestnená na Kubínyiho námestí pri rímskokatolíckom kostole.
Ako sa uvádza v materiáloch o pamiatkovej zóne Lučenca na portáli Pamiatky.sk, socha tohto uhorského politika bola odhalená v roku 1910, ale na svojom mieste vydržala iba krátko.
„V roku 1925 bola totiž za policajnej asistencie odstránená,“ uvádza sa v materiáloch.
V monografii Lučenec a kraj novohradský od Vladimíra Polívku sa ale píše, že to bolo už v roku 1919, teda krátko po vzniku Československa.
Táto verzia znie pravdepodobnejšie.
„Námestie republiky (predtým Kubínyi tér) bolo ozdobené honvédskym pomníkom Kossuthovým, ktorý bol v prvých dňoch prevratových odstránený a získaný priestor bol neskoršie upravený kvetinami,“ píše Polívka v publikácii, ktorá prvýkrát vyšla v roku 1928.
V malej dedine sa skrýva veľký poklad, chátrajúca kúria má šancu na záchranu Čítajte Rovnaké datovanie odstránenia sochy uvádza aj dvojica autorov Mária Adamová a Jozef Puntigán v knihe Lučenec v premenách času z roku 2015.
„Zvalili ju 3. januára 1919 českí legionári, zničili a odvliekli do maštalí delostreleckých kasární,“ ozrejmujú autori.
Zároveň vysvetľujú aj spomínaný rok 1925.
Dovtedy podľa nich stál na námestí už len podstavec sochy a napokon bol aj ten odstránený.
Umiestnený bol následne v Szilassyho kaštieli, neskôr vo dvore kalvínskeho kostola.
„Podstavec sa potom dostal k nám, čím sa v podstate zachránil,“ dodala riaditeľka múzea.
Viac ako dvestoročná budova
Veľmi zaujímavá je i samotná budova múzea.
„Hovorí, sa, že základy sú z 15. či 16. storočia, keď tu bolo osídlenie pri kostole. Bohužiaľ, nejaké písomné záznamy k tomu nemáme. Spomína sa tiež, že v meruôsmych rokoch tu bol súd a údajne tu nejaký čas slúžil aj Janko Kráľ,“ priblížila riaditeľka múzea s tým, že jeho pôsobenie pripomína pamätná tabuľa umiestnená na priečelí objektu.
Rovnako datujú stavbu aj Adamová s Puntigánom.
„Poschodová neskorobaroková budova bola postavená pravdepodobne koncom 18. storočia na mieste meštianskeho domu, ktorý tu stál už v 16. storočí,“ uvádzajú v knihe Lučenec v premenách času.
Ako súd slúžila podľa nich do roku 1902 a zrekonštruovaná bola v roku 1974, keď bol obnovený aj vchod do budovy s pruskou klenbou a a zasklená dvornú oblúková loggia.
Legenda o ukrytej korune
„Zaujímavá, hoci zrejme nie pravdivá historka sa týka svätoštefanskej koruny. Keď sa prevážala, údajne ju ukryli tu. V Lučenci vraj nejaký čas naozaj bola, uvádza sa, že v hostinci neďaleko potoka. Skôr nám to však vychádza na nejaké miesto nižšie v meste,“ ozrejmila Kaczarová.
Ktovie, ako to naozaj bolo, povedal by známy historik a spisovateľ Pavel Dvořák. Možno ide len o peknú legendu, ale aj na legendách sa dá rozvíjať cestovný ruch.
Isté však je, že v medzivojnovom období a aj po druhej svetovej vojne boli v budove dnešného múzea byty.
„Bolo tu päť, alebo šesť bytov. Dokonca sa u nás raz zastavila pani, ktorá tvrdila, že tu bývali jej rodičia. Pýtala som sa jej, či náhodou nemá nejaké fotografie, ale nemala,“ povedala riaditeľka.
Múzeum však stále hľadá podobné čriepky o histórii svojho sídla.
„Ak by sa nám ozvali ľudia, ktorí tu bývali, alebo majú nejaké fotky, budeme veľmi radi,“ vyzvala Kaczarová.
V článku sa ešte dočítate:
- aký projekt malo múzeum prvé v BBSK,
- aká je jeho história,
- ako to vyzerá s rekonštrukciou budovy,
- ktorý obraz v múzeu hľadajú Maďari,
- kto je jeho autor.
Jeden z nedávnych projektov múzea bol zameraný na zrakovo postihnutých ľudí. Šlo o materiály v Braillovom písme a audiosprievodcu, ktorý návštevníkom so zrakovým znevýhodnením predstaví vybrané predmety z expozície múzea.
