BUŠINCE. Bohatá história, zaujímavá poloha pri rieke Ipeľ s možnosťami rozvoja turizmu, ale i predpoklady na ďalší rozvoj v budúcnosti. Tým všetkým sa vyznačuje obec Bušince vo Veľkokrtíšskom okrese.
Ide o pomerne veľkú dedinu, podľa sčítania obyvateľov z roku 2021 v nej žilo viac ako 1400 ľudí.
„Žijeme na etnicky zmiešanom území, u nás sú Maďari, Slováci aj Rómovia. Ľudia sú tu aj vďaka tomu tolerantnejší, pretože tu spolu žijeme a chceme žiť aj naďalej,“ zdôraznil pre MY Novohrad starosta Bušiniec Zoltán Végh.
Zaujímavá epizóda z histórie
V Bušinciach si dodnes pripomínajú obdobie 16. storočia, keď tam pri moste cez Ipeľ rod Balassovcov postavil kamennú strážnu vežu, obkolesenú palisádou. Traduje sa, že v júli roku 1552 sa v nej hŕstka obrancov statočne bránila proti 300 jazdcom osmanského vojska.
„Nešlo o veľkú bitku, keďže to bol iba nejaký výzvedný oddiel tureckých vojsk, ktorých veliteľ poslal popri Ipli ku Fiľakovu, kde sa zhromažďovala časť uhorského vojska,“ vysvetlil starosta, ktorý sa zaujíma aj o históriu a po dejinách svojej obce pátral.
Turci cestou na Fiľakovo bez boja získali neďaleké Sečany aj Balašské Ďarmoty (dnes sú to maďarské obce Balassagyarmat a Szécsény), ktoré sa im vzdali. V Bušinciach však narazili na odpor a obrancovia bašty sa nepodvolili, ani keď Osmani dedinu vypálili.
Na Gemeri rastú dve nové bytovky, nájomníci by sa do nich mohli sťahovať už budúci rok Čítajte „Útočníci museli dať doviezť dve delá a baštu začali ostreľovať. Delá zrejme umiestnili na asi 400 metrov vzdialenú vyvýšeninu pri susedných Sokolovciach (dedina Nógrádszakál na maďarskej strane Ipľa, pozn. red.), kde sa našli aj nejaké delové gule,“ pokračoval Végh.
Osmani vežu napokon dvanástimi výstrelmi rozstrieľali a obrancom opäť ponúkli kapituláciu. Tí sa už tentoraz v bezvýchodiskovej situácii vzdali a útočníci im za ich odvahu pri boji údajne umožnili voľný odchod. Zároveň to znamenalo zánik tejto obrannej veže, ktorá už viac nebola obnovená.
Spomínanú udalosť zachytil a pre budúcnosť zachoval dobový autor, renesančný spevák a hudobník maďarského pôvodu Sebastián Tinódi Lantos, ktorý priamo v tom období žil (zomrel v roku 1556). Podobní speváci vtedy zhudobňovali rôzne významné udalosti, ospevovali hrdinov a vo svojich piesňach ďalej šírili ich chrabré činy. Zároveň tým v ťažkých časoch tureckej okupácie povzbudzovali obyvateľstvo a dvíhali jeho morálku.
Dedinské múzeum pripomína aj priekopníka letectva
Históriu Bušiniec pripomína aj Dedinské múzeum, vytvorené v budove bývalého detského zdravotného strediska, ktoré ešte v 90. rokoch nadobudla obec do svojho vlastníctva.
Jeho počiatky siahajú až do 80. rokov 20. storočia, keď miestna organizácia pobočky Csemadoku v Bušinciach začalo zhromažďovať rôzne kroje, náradie či nábytok.
„V roku 1998 som bol prvýkrát zvolený za obecného poslanca a vtedy už múzeum fungovalo. V tom čase skrsla aj myšlienka vytvoriť v rámci nášho Dedinského múzea pamätnú izbu priekopníka letectva Aladára Zsélyiho, ktorý pochádzal z nášho regiónu a jeho rodina u nás bývala,“ vysvetlil Végh.
V článku sa ešte dočítate:
- aké bolo pôvodné Zsélyiho priezvisko,
- ako sa mu lietanie stalo osudným,
- aké zaujímavosti sa v Bušinciach a okolí nachádzajú.
Zsélyiho rodičia sa nazývali Kochovci a bývali práve v Bušinciach a v tejto obci sa narodili všetci jeho súrodenci. On sám ale uzrel svetlo sveta v susedných Čelároch, kde jeho rodičia v roku 1882 kúpili kúriu.
