ČESKÉ BREZOVO. Počas prvých dní vojny našla úkryt na dedine neďaleko rodného Kyjeva. Odtiaľ neskôr spolu s mamou, sesternicou a dvomi deťmi odišla zo strachu o život. Musela sa rozlúčiť s manželom a cez Ruskom napadnutú Ukrajinu cestovala v aute, ktoré z obavy pred zbombardovaním po rusky aj ukrajinsky označili slovom DETI.
Margarita Matsevich našla dočasný domov v obci České Brezovo pri Poltári. Kým vyštudovaná psychologička, ktorá pred vojnou pracovala ako personalistka vo veľkej firme, v prvých dňoch neovládala slovenčinu a robila v lučenskej cukrárni, dnes sa s domácimi dohovorí a poskytuje psychologickú pomoc a poradenstvo Slovákom i odídencom z Ukrajiny.
Tvrdí, že hoci v našej krajine cítiť silnú prokremeľskú propagandu, stretla sa tu s prijatím a pomocou. V rozhovore porozprávala viac aj o prvých momentoch vojny, ceste do Českého Brezova, svojich snoch, vzťahu k Slovensku a Slovákom a aj o tom, čo trápi u nás žijúcich Ukrajincov a Ukrajinky.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa rozhodli opustiť úkryt na dedine pri Kyjeve,
- čo hovorí na fakt, že veľa Slovákov verí prokremeľskej propagande,
- ako sa vyštudovanej psychologičke páčila práca v cukrárni,
- z čoho jej ráno zvyknú tiecť slzy šťastia.
Na Slovensku ste už jeden a pol roka. Ako sa vám tu žije?
Veľmi dobre. Slovensko je malebný kus krajiny, v ktorom žijú príjemní ľudia. Chvalabohu, podarilo sa mi tu nájsť prácu a deti navštevujú tunajšie školy. Napriek tomu mi je ťažko na srdci, keď viem, že v mojom rodisku zúri vojna.
Ako si spomínate na noc, keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu?
Nikdy na ňu nezabudnem. Zobudila ma mama so slovami, že sa začala vojna. Najprv som jej nechcela uveriť. Otvorila som okno, vonku bola tma a z oblohy hučali stíhačky. Dodnes ten hluk počujem a vždy mi stisne srdce, keď si naň spomeniem.
Zakrátko sa ozvali aj výbuchy. Zobudili sme deti, pobalili sa a utekali sme na dedinu neďaleko Kyjeva k rodine môjho manžela. Po ceste sme videli miesta po výbuchoch ruských bômb. Bolo to strašidelné.
Majú menej peňazí, no členské nezvýšili. V klube, kde začínal aj Miloš Kelemen, bojujú s dierou v rozpočte Čítajte Boli ste v priamom ohrození?
Našťastie nie. Prednú aj zadnú časť auta sme pre istotu po ukrajinsky a rusky označili nápisom DETI, aby nás nebombardovali. Bohužiaľ, nie každému to pomohlo.
Stratili ste niekoho vo vojne?
Áno. V Mariupoli sme mali jednu spriatelenú rodinu – starí rodičia, manželský pár a tri deti. Momentálne neviem, čo s nimi je. A traja moji kamaráti, mladí chlapci, zahynuli pri obrane Ukrajiny.
