HORNÉ PLACHTINCE. Hovorí, že lásku k ľudovým tradíciám si vďaka rodine pestoval už od narodenia. Juraj Matiaš, rodák z Horných Plachtiniec pri Veľkom Krtíši, je vo svete folklóru známou osobnosťou. Ľudový rozprávač, spevák či autor divadelných hier z dedinského prostredia zasvätil folklóru celý svoj život.
Stál za vznikom viacerých súborov, lásku k tradíciám vštepil do stoviek sŕdc a náš región i krajinu za uplynulé dekády úspešne reprezentoval na množstve podujatí doma i za hranicami.
S vášnivým folkloristom sme sa pozhovárali o výnimočnostiach Banskobystrického kraja, potrebe zachovania ľudových tradícií i o tom, ako môžu ľudia "mimo fachu" pomôcť folklóru.
Rozhovor vyšiel vo Folklórnom špeciáli ako príloha týždenníkov MY Banskobystrického kraja.
V rozhovore sa dočítate:
- v čom je Banskobystrický kraj výnimočný oproti ostatným,
- čo hovorí na kombinovanie folklórnych prvkov s modernou módou,
- prečo by súčasníci mali udržiavať tradície.
Kedy sa vaša životná cesta preťala s tou folklórnou?
Od narodenia. Moja mama aj stará mama nosili kroj. U nás v Horných Plachtinciach to bolo bežné a dokonca posledná generácia mojich vrstovníc túto tradíciu stále udržiavala. Dnes z nich žije už len jedna.
Mama mi spomínala, že ešte ako batoľa ma brávala do dediny, kde ženy sedeli a debatovali, kým sa mladé dievky zabávali tancom. Takže folklór u nás žil vždy a mal som k nemu blízko od útleho veku.
Na Slovensku hľadala útočisko, dnes pomáha odídencom. Niektorí strácajú zmysel života, tvrdí psychologička z Ukrajiny Čítajte Za týmto slovom sa skrýva tanec, spev, hudba, jedlo, odievanie či rôzne úkony. K čomu máte najbližšie?
Ku všetkému. Milujem folklór ako celok a nie som sám. Asi každý z fachu vie, ako sa ľudia obliekali v rozličných obdobiach, aké dodržiavali zvyky, ako sa stravovali a čo si spievali pri práci. Všetko je dôležité, pretože ak to človek neovláda, nemôže to robiť dobre.
V čom je folklór v Banskobystrickom kraji výnimočný oproti ostatným slovenským krajom?
