TOMÁŠOVCE. Ešte ako 61-ročný brázdil futbalové trávniky v oblastnej lige, ostatné dva roky slúži ako vedúci mužstva v piatoligovom tíme TJ Slovan Tomášovce. Pochádza zo Starej Haliče, no práve Tomášovciam venoval najlepšie roky.
Jánovi Budincovi (63) nikto nepovie inak ako Čapla. Hoci mu prischla prezývka po hokejovej legende, v hrudi mu bije futbalové srdce, ktoré podľa neho mnohým mladým súčasníkom chýba.
Ostrieľaný bývalý futbalista, rozhodca a dnes funkcionár má na konte roky skúseností, zážitkov i príhod.
V rozhovore sa dočítate:
- ako mu prischla prezývka Čapla,
- prečo ho kouč poslal z tréningu do krčmy,
- s ktorými známymi menami si tyká,
- či mu ako rozhodcovi niekedy hrozila bitka.
Čoskoro oslávite 64 rokov. To musíte v tomášovskej kabíne zastávať post futbalového otca.
(smiech) Veru hej. Ale jednému z hráčov som naozaj otcom – v tíme hrá môj syn Peter. V mužstve sú mladší chlapci, ale aj starší a zrelší futbalisti. Je však pravda, že ja som v klube najstarší. Presne taký otec mužstva.

Aj máte taký rešpekt?
Skôr sa všetci vnímame ako kamaráti a ako sa na futbalové mužstvo patrí, aj sa radi podpichneme. Vytvorila sa tu veľmi dobrá partia.
Zapadli ste?
Jasné. Ponuka robiť vedúceho mužstva na jar 2021 ma prekvapila. Ešte som mohol pískať, ale prezident klubu Dominik Badinka ma presvedčil tým, že poznám domáci futbal aj hráčov a že už mám dosť rokov na to, aby som sa naháňal po ihrisku ako arbiter.
“Vždy som mal dobrú kondíciu. Keď som ako 40-ročný robil fyzické testy na vyššiu ligu, tak som cigaretu uhasil len tesne pred štartom 12-minútovky. Napokon som odbehol nad stanovený limit a za sebou som nechal aj mladších.
„
Nemal pravdu?
(smiech) Iba trochu, pretože som napriek pokročilému veku stále vládal a ani teraz by som nemal problém s fyzickými testami. Som už na dôchodku, ale pracujem manuálne a hrávam za starých pánov, s ktorými trénujeme každý piatok.
Zahrám si futbal, nohejbal a rád si aj zabehám. Minulú zimnú prípravu som občas trénoval aj s A mužstvom.