LUČENEC. Napísal a spolupracoval na vzniku viac ako 140 publikácií, na konte má aj vyše 500 odborných článkov. Hoci vyštudoval učiteľstvo telesnej výchovy a biológie, väčšinu svojho života zasvätil mapovaniu histórie, predovšetkým Novohradu.
Jozef Drenko (82) bol v našom regióne priekopníkom v zaznamenávaní miestnych dejín. S celoživotnou vášňou začal ako učiteľ na lučenskom gymnáziu, aby vedel študentom odpovedať na zvedavé otázky o histórii konkrétnych novohradských obcí.
Aj keď si dnes užíva zaslúžený odpočinok, naďalej pracuje na ďalších publikáciách. Jednou z nich je kniha o histórii lučenských Rómov, ktorú zostavuje už 30 rokov. Na vydanie čakajú ďalšie štyri.
So známym historikom, publicistom a bývalým pedagógom sme sa porozprávali o jeho práci a celoživotnej tvorivej ceste.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo musel nocovať v kaviarni v Šiatorskej Bukovinke,
- či sa písaním dokáže uživiť,
- na akých témach pracuje a kto pokračuje v jeho odkaze.
Ako autor a spoluautor ste vytvorili približne 140 publikácií. Spomínate si na svoju prvotinu?
Dnes už len matne, bolo to veľmi dávno. Nepamätám si na tému, ale ak sa nemýlim, tak kniha vyšla niekedy na začiatku 90. rokov. Dovtedy som publikoval rôzne odborné články, ktorých som napísal viac ako päťsto.
Prečo ste vlastne začali publikovať?
Kvôli mojim žiakom. Po štúdiách som učil na gymnáziu v Bratislave, no keď mamička umrela a otec ostal sám, rozhodol som sa vrátiť domov. V pedagogickej činnosti som pokračoval na Gymnáziu B. S. Timravy v Lučenci, kde sa ma študenti spytovali na dejiny jednotlivých novohradských obcí.
Žiaľ, v slovenskom jazyku vtedy neboli takmer žiadne zdroje, tak aby som žiakom mohol odpovedať, začal som študovať dejiny dedín, odkiaľ pochádzali. Dodnes som takto spracoval zhruba 30 obcí.
Keďže som popri telesnej výchove vyštudoval aj učiteľstvo biológie a chýbali mi informácie o faune a flóre v Lučenci i okolí, tak som sa rozhodol zaznamenať aj túto oblasť.

Ako sa učiteľ telesnej východy a biológie stane historickým nadšencom?
Vďaka rodine. Skoro všetci sa zaoberali históriou a na mňa sa to nalepilo. Otec bol archeológ, tajomník SAV, autor viacerých historických článkov a spoluzakladateľ jedného z fiľakovských múzeí. Brat bol archeológ a historik, autor mnohých publikácií a dlhé roky pracovník Slovenského národného múzea v Bratislave.
Spomínam si, že ešte ako malý chlapec som s bratom a otcom cestoval do Prše na vykopávky. Hoci som ešte nechodil do školy, už som vedel, ako očistiť nájdený kostrový ostatok.