POHORELSKÁ MAŠA. Vzácny historický park, jediný svojho druhu na Horehroní, dostal druhú šancu. Rozvojová agentúra Banskobystrického samosprávneho kraja (RA BBSK) získala z Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky na jeho revitalizáciu takmer 850-tisíc eur.
Vďaka nej by malo byť miesto, v ktorom s obľubou oddychovala aj niekdajšia šľachta, turistickým lákadlom nielen pre našincov, ale aj výletníkov spoza hraníc.
Niekdajší vzhľad v modernom prevedení
„Radi by sme parku prinavrátili slávu, akú mal za čias Coburgovcov. Plánujeme oživiť mobiliár aj zeleň, ktorá je aktuálne v zachovalom stave. Chceme sa sústrediť na zachovanie biodiverzity, takže k jednotlivým opatreniam pristupujeme veľmi citlivo, aj v súvislosti s adaptačnými opatreniami na zmenu klímy,“ uviedla pre MY Novohrad Janka Pálková, riaditeľka RA BBSK s tým, že momentálne je mobiliár v parku značne zničený a potrebná je jeho obnova.
„Treba vybudovať nové chodníky, oddychové zóny aj informačné a navigačné prvky,“ dodala Pálková.
Pripomenula, že agentúra uzatvorila zmluvu s rezortom prostredia ešte v marci tohto roka s tým, že projekt by mal byť zrealizovaný do marca 2026.
„Veríme, že podľa projektovej dokumentácie a návrhov, ktoré máme pripravené, sa naozaj vrátime k pôvodnému vzhľadu parku, avšak už v modernejšom prevedení,“ povedala Pálková s tým, že park sa stane súčasťou pripravovanej Coburgovskej železnej cesty.

„Snažíme sa o prepojenie prírodných krás, histórie a kultúry na jednom mieste. V revitalizácii parku vidíme obrovský potenciál. Chceme z neho vytvoriť atraktívne miesto pre rozvoj cestovného ruchu,“ ozrejmila riaditeľka RA BBSK.
Na Horehroní na Coburgovcov nezabudli
Aktivity župy, smerujúce k rozvoju cestovného ruchu, víta aj Jana Tkáčiková, starostka Pohorelej, pod ktorú Pohorelská Maša patrí.
Teší ju, že aj vďaka nim sa na slávny aristokratický rod, ktorý síce na Horehroní zanechal výraznú stopu, avšak v časoch bývalého režimu bol tabu, nezabudne.
Coburgovský park v Pohorelskej Maši
• Rozprestiera sa na ploche veľkej 6 hektárov. Rastú v ňom lipy obyčajné, vŕby krehké, javory mliečne, jasene štíhle, buky lesné a javory horské. Najväčšou raritou parku sú umelo vytvorené skalné vodopády. V minulosti cez ne pretekala voda, odklonená z menšieho potoka. V súčasnosti sú už bez vody, avšak stále majú svoje čaro.
„V našom regióne sme na nich nezabudli. Ferdinand, bulharský cár, tu zanechal hlboký odkaz. Jeden z najvýznamnejších európskych šľachtických rodov získal majetky na našom území vďaka sobášu Márie Antónie Gabriely Koháryovej s Ferdinandom Jurajom Coburgom v roku 1816. Príchodom na Horehronie región veľmi pozdvihli. Založili tu hámornícke obce, vrátane Pohorelskej Maše. Dávali ľuďom prácu. Len v pohorelskom železiarskom komplexe ich zamestnávali približne 500. Avšak obyvatelia nenašli prácu len v hámroch. Pestovali lesy, pálili drevené uhlie, dopravovali železnú rudu. Coburgovci tu pre robotníkov postavili ubytovne, budovali školy, zabezpečovali lekársku starostlivosť, postavili alebo opravili kostoly v takmer každej dedine,“ načrela starostka do dávnej minulosti.

Dodala, že príkladom je aj Pohorelská Maša, kde hneď vedľa kostola stojí niekdajší Coburgovský kaštieľ a Coburgovský park siahal až k železničnej trati.

„Pri nej stála súkromná vlaková stanica Coburgovcov. Zoštátnením ich majetkov všetko nadobudlo iný rozmer. V kaštieli zriadili domov sociálnych služieb a park využívali jeho klienti. Tí sa oň roky, v rámci svojich možností, aj starali. Som rada, že vedenie BBSK nám revitalizáciou parku ponúka príležitosť na rozvoj Horehronia. Tiež ma teší, že pracovníci RA BBSK vidia potenciál tohto miesta a myšlienku pretavilido projektu, ktorý bol z Plánu obnovy a odolnosti SR podporený významnou čiastkou. Verím, že o pár rokov budeme stáť v krásnom parku, na ktorý budeme právom hrdí,“ vyjadrila sa Tkáčiková.