ŠUMIAC. V čase, keď ako šesťročný cifroval prstami po husľových strunách, keď obdivoval obrazy v piaristickom kostole v Prievidzi, nemohol tušiť, kam ho raz osud zaveje.
Napokon, kto by bol povedal, že dvanásťročný školák, ktorého učiteľ hry na husle zasväcoval do techniky maľby olejovými farbami, raz svojimi dielami uchváti aj jednu z kanadských provincií a stane sa členom najstaršej umeleckej spoločnosti Ontario Society Of Artist?
V ďalekej krajine zanechal svoj jedinečný rukopis, dal cenné rady mladým umelcom a po vyše polstoročí zakotvil v malebnej dedinke pod Kráľovou hoľou.
Veľké rozhodnutie
Štetcu a farbám je stále verný. Ako Kanaďanom ukázal Toronto tak, ako ho vidí on, dnes originálne približuje Slovákom jeden z nádherných kútov ich krajiny.
Štefan Galvánek, umelec medzinárodného formátu, sa na nudný život nemôže sťažovať. Urobil rozhodnutia, na ktoré bolo treba poriadnu dávku odvahy.
Mal 19 rokov, keď na územie vtedajšieho Československa vpadli cudzie vojská a okupanti pripravili ľudí o slobodu a právo rozhodovať o osude svojej krajiny.
Avšak mladý absolvent bratislavskej Školy umeleckého priemyslu nechcel, aby o jeho ďalšom smerovaní rozhodovali samozvaní súdruhovia. Spolu s ďalšími ambicióznymi Slovákmi a Čechmi emigroval do Kanady.

„Veľa mladých ľudí vtedy z Československa odišlo. Boli sme na začiatku svojej životnej cesty. Prakticky sme sa rozhodovali či chceme ďalej študovať alebo sa zamestnať,“ spomína uznávaný maliar s tým, že po príchode do cudziny bolo prvoradým naučiť sa jazyk.
„Čakali nás tam krajania, ktorí v Kanade žili od roku 1956. Pomohli nám, ubytovali nás, nasmerovali do škôl aj do práce. Avšak mohli sme sa sami rozhodnúť, nikto nám nič nediktoval,“ zdôraznil Galvánek.
Na univerzitnej pôde sa mu darilo
Keď sa mladý rodák z Bratislavy ocitol vo firme, kde vyrábali kancelárske potreby a koordinátor mu povedal, že to je práca, v ktorej môže pokojne zotrvať až do dôchodku, vedel, že toto nie je cesta, po ktorej sa chce uberať.