LUČENEC. Najmä v Banskobystrickom kraji, ale aj v iných slovenských a niektorých českých regiónoch, azda nie je futbalový fanúšik, ktorý by nepoznal legendárneho Šamana.
Mário Michálik, ktorému táto prezývka prischla pred rokmi, sa do pamäte i sŕdc divákov vpísal ako svedomitý strážca mnohých futbalových svätýň.
Ostrieľaný gólman, ktorého roky zdobia neprehliadnuteľné dlhé vlasy a parádne zákroky, sa s Banskou Bystricou blysol vo federálnej lige, ukázal sa v najvyššej českej súťaži a slovenských útočníkov trápil od druhej po oblastnú ligu. Kmeňový hráč Rimavskej Soboty, ktorý od leta chytá za Látky, prežil kusisko kariéry v Lučenci, ktorý považuje za jeden zo svojich futbalových domovov.
S Máriom Michálikom sme sa pospomínali na časy v LAFC, nafúknutý incident s košickým fanúšikom, angažmán v Ružinej a prezradil aj viac zo svojho súkromia. Napríklad to, prečo o sebe hovorí ako o hriňovskom lazníkovi alebo že fanúšikov vie roztlieskať aj na rockových koncertoch.
V rozhovore sa dočítate:
- Či posilní v budúcnosti lučenskú kabínu,
- ako si spomína na časy v LAFC a prestup do Ružinej,
- ako to naozaj bolo s napadnutím košickými fanúšikmi.
Asi celá futbalová verejnosť vás pozná pod prezývkou Šaman. Kde ste k nej prišli?
Dostal som ju na začiatku svojej lučeneckej futbalovej cesty.
Kto vám ju dal?
Nie som si istý. Tuším prišla v ére, keď som hral s Tiborom Püšpökym. Možno mi ju dal práve on.
Maketa mesta, premeny erbu aj kúsok Winklerovej vily. V Lučenci sprístupnili novú modernú expozíciu Čítajte A prečo Šaman?
Netuším, ale predpokladám, že mi prischla vďaka dlhým vlasom a možno som v bráne vytiahol nejaký zázračný zákrok. (úsmev) Postupne som prestal reagovať na vlastné meno a spozornel som, len keď niekto zakričal „Šaman“. Prezývka mi vydržala aj keď som hral v Česku a drží sa ma dodnes.
Už vás niekto oslovil pán Šaman?
(smiech) To nie, ale prezývajú ma tak aj v súkromí, nielen na ihrisku.
Keď sme ako deti hrali futbal, tak do brány nechcel ísť nikto. Čo tam zavialo vás?
(smiech) To je pravda. Ja som ako dieťa nebol vysoký a tiež ma starší a vyšší spoluhráči vždy odsúvali do brány, aby som sa im neplietol pod nohy. Postupne mi to medzi žrďami prischlo a zapáčili sa mi kaskadérske kúsky aj robinzonády.
Na druhej strane ma to stále ťahá do poľa a som rád, že mi tréneri od druhej po najnižšiu ligu umožnili zahrať si aj na poste útočníka. Strelil som zopár gólov a na niektoré som prihral.
Asi je to taká malá futbalová rarita. Aj teraz na Látkach čakám, kedy sa náš výborný brankár Braňo Pavol zotaví zo zranenia a potom sa pobijem o miesto v útoku. Aspoň na 15-20 minút hry.
Takmer sa upil k smrti. Dnes cez kluby abstinentov pomáha ľuďom so závislosťami Čítajte Mali ste brankársky vzor?
Veľkým vzorom mi po ľudskej aj športovej stránke bol napríklad Noro Juračka, s ktorým som pôsobil v Banskej Bystrici. Zo zahraničných som obdivoval Zengu, Rüstüa či Cassilasa. Od každého som sa snažil niečo odkukať, no najviac u mňa zavážili charakterové vlastnosti konkrétneho človeka.
Počas kariéry ste prešli mnohými klubmi – Zvolen, Banská Bystrica, Lučenec, Ružiná, Detva, Stožok, Hriňová, Rimavská Sobota a teraz Látky. Nechceli ste ostať verný jednému?
