KOKAVA NAD RIMAVICOU. Prebytočný človek? Taký je názov nového dokumentárneho filmu, ktorý približuje život prvej evanjelickej farárky Dariny Bancíkovej. Príbeh rodáčky z Kokavy nad Rimavicou v Poltárskom okrese počas zhruba ročnej práce spracovala režisérka Debora Pastirčáková.
Divákov v približne 50-minútovej snímke čakajú unikátne výpovede blízkych ľudí aj odborníkov, citácie z jej autobiografií či dobové fotografie.
„S námetom natočiť film o Darine Bancíkovej ma oslovil dramaturg RTVS Matej Synak. Po prečítaní osobných spomienok a reflexií v jej autobiografiách a oboznámení sa s jej príbehom sme sa pustili do hľadania rodinných príslušníkov a blízkych, ktorí ju poznali aj inak ako len farárku. Bolo pre mňa dôležité, aby v dokumente vystupovali ženy farárky, ktorých sa téma prvej ženskej ordinácie prirodzene dotýka, ale aj historik, ktorý zasadil príbeh do širšieho kontextu,“ naznačila Pastirčáková.
Finalistka ESET Science Award: Slovenská veda nie je v najlepšom stave, ale do zahraničia odísť nechcem Čítajte Hoci príbeh prvej evanjelickej farárky dovtedy nepoznala, počas tvorby dokumentu sa dôkladnejšie zoznámila s jej myšlienkami, názormi a postojmi, ktoré presahujú až do súčasnosti.
„Darinu Bancíkovú vnímam ako človeka, ktorý napriek všetkým situáciám, ktoré ju ranili a zasiahli, ostal rovným. Nielen v tom, že bola konzistentná v boji za svoj cieľ, ale aj v tom, že vždy ostala verná tomu, čomu naozaj verila. Takáto rovnosť a odvaha je výnimočná a vzácna, bez ohľadu na to, či by bola farárkou, spisovateľkou, fotografkou či kýmkoľvek iným,“ poznamenala režisérka.
Prvá v strednej a východnej Európe
Film je prierezom Bancíkovej života, ktorý sa začal na konci roka 1922. Silná rodinná tradícia a výchova ju nasmerovali hlbšie k viere a Bohu, ktorému chcela zasvätiť život ako farárka.
V tom čase však ženy nemohli byť súčasťou kňazského stavu, a tak sa Bancíková ako jediná žena proti výlučne mužskej spoločnosti začala vo veci angažovať s vidinou dosiahnutia zmeny nielen pre seba, ale aj pre ostatné ženy.
„Napriek tomu sa sama za feministku neoznačovala. Niektorí ju vnímali skôr ako zapálenú a odhodlanú anglickú sufražetku. Na celocirkevnej farárskej schôdzi, všeobecnej pastorálnej konferencii v roku 1950 v Komárne, na ktorej sa diskutovalo o možnej ordinácii žien, hovorila tak horlivo a trefne, že sa jej muži báli oponovať,“ prezradila Mária Hroboňová, lučenská evanjelická farárka.
