OBECKOV. Dovolenka pri bazéne v rezorte ho neláka, letné mesiace radšej trávi dobrodružným spoznávaním cudzích krajín a kultúr. Jozef Maslaňák z Obeckova pri Veľkom Krtíši sa ako chlapec zamiloval do motoriek. Z prvých jázd po poli za dedinou sa postupom rokov stali niekoľkotýždňové výlety najmä po Ázii.
Na motorke postupne spoznal rôzne kúty Uzbekistanu, Iraku, Turkménska, Kirgizska, Azerbajdžanu či Tadžikistanu. Nocoval pod majestátnymi vrchmi Pamíru, stál pred Bránou do pekla a ochutnal kvasené kobylie mlieko i konské mäso.
Spomedzi všetkých doteraz navštívených krajín mu k srdcu prirástlo hlavne Turecko, kde bol už päťkrát. Naposledy toto leto, kedy mu za tri týždne na tachometri pribudlo vyše 8-tisíc kilometrov. Značnú časť návštevy s kamarátmi strávil vo východnej časti Turecka - v Arménskej vysočine a mestách ako Hakkari, Baskale, Van, Tatvan, Dogubayazit, Cizre či Sirnak pri iránsko-irackom pohraničí.
„Nikdy ma nelákali turistické lokality Turecka, hoci ich poznám pomerne dobre. Mám radšej východné, hornaté časti obývané Kurdmi. Turci nás pred nimi vystríhali. Hovorili, že nám hrozí nebezpečenstvo, no na mieste sme sa stretli s opakom. Ľudia boli veľmi srdeční, nápomocní a ako cudzinci sme ani raz nemali pocit ohrozenia, hoci tieto lokality sú poznačené konfliktmi,“ začal Maslaňák, ktorý sa môže pochváliť aj tým, že prešiel po všetkých troch mostoch i cez tunel prielivu Bospor a aj po spojnici kontinentov cez Dardanely.
V článku sa dočítate:
- čo ho prekvapilo pri návšteve Iraku,
- prečo neodmietol konské mäso,
- ako sa v Uzbekistane stal milionárom,
- prečo uprednostňuje dobrodružstvo pred ničnerobením v rezorte.
Na kurdskej svadbe
Tohtoročný výjazd si spolu s priateľmi ozvláštnili účasťou na kurdskej svadbe, ktorá je verejnou udalosťou. Podávali sa oriešky a čaj, muži a ženy sedeli oddelene. Hoci Turecko navštívil už piatykrát, stále ho dokáže očariť.
„Aj keď som tam ochutnal už mnoho jedál, vždy sa nájde niečo nové. Kebab na mnoho spôsobov alebo jahňacina pečená v zemnej peci. Nikde inde som nejedol tak lahodne pripravenú baraninu či jahňacinu. Ako bežného Európana ma vždy prekvapí aj to, keď v centre niekoľkotisícového mesta vidím pastierov a stáda dobytka,“ poznamenal.
Obeckovčan nové kultúry spoznával aj v roku 2019, kedy si splnil sen a na motorke navštívil vytúžený Irak. „Boli sme v kurdskej časti neďaleko mesta Arbíl. Pred cestou nás niektorí blízki varovali, Irak nemá povesť najbezpečnejšej krajiny. Ani tu sme sa však necítili ohrození. Ani keď sme v meste prechádzali okolo kopcov nahrnutej hliny, ktorá pochádzala zo zákopov. Domáci sa o nás zaujímali a vypytovali sa na náš život v Európe.“
Finalistka ESET Science Award: Slovenská veda nie je v najlepšom stave, ale do zahraničia odísť nechcem Čítajte Slovenská výprava mala čo robiť, aby si navykla na tamojšiu dopravu a najmä na chodcov, ktorí križovali cesty a neustále prebiehali pomedzi vozidlá. „Prekvapení sme ostali aj z kvality ciest. Čakali sme rozbité asfaltky, no aj vedľajšie komunikácie boli na tamojšie pomery kvalitné. A po nich jazdilo množstvo nových áut.“
Chuť konského mäsa s výhľadom na sedemtisícovky
Prívlastok pamätné má však leto roku 2017, kedy Maslaňák zamieril ešte východnejšie a s kamarátmi na dvoch kolesách skopírovali kus Hodvábnej cesty. Prípravy na výlet sa začali koncom jari, kedy si nechali odviezť motorky do kirgizského Biškeku, kam začiatkom leta prileteli.
Postupne spoznali Tadžikistan, Uzbekistan, Turkmenistan, Azerbajdžan a Gruzínsko. Na cestách strávili 5 týždňov a najazdili vyše 12-tisíc kilometrov.
„Štartovali sme pri čínskych hraniciach, neďaleko Ťanšanu, ktorý je známy aj ako Nebeské hory. Vystúpili sme do výšky takmer tritisíc metrov nad morom, každý deň aj viackrát, pričom v Kirgizsku bol strop 3 900 metrov nad morom. Chystali sme sa na hraničný priechod do Tadžikistanu, ktorý leží v štvortisícovej výške. Cestu nám komplikoval hlavne nedostatok benzínu a absolútna absencia čerpacích staníc, nedostatok kyslíka, strach z výškovej choroby, bolesti hlavy a žalúdočné ťažkosti, ale ten pohľad bol fascinujúci,“ opísal motorkár.
