FIĽAKOVO. Ako žiačik zbieral prvé futbalové skúsenosti na trávniku rodného Fiľakova. Učiť sa mohol od toho najpovolanejšieho, jeho otcom je legendárny Eugen Bari. Bývalý rýchlonohý ligista známy aj ako Romário zo Žitného ostrova synovi vštepil lásku k najpopulárnejšiemu športu na svete.
Kristián Bari (22) otcov dar zužitkoval. Po žiackych rokoch ho zlanárili do dorastu dunajskostredskej akadémie a profesionálnu kariéru v najvyššej lige odštartoval v MŠK Žilina. Súčasťou tímu šošonov je už štvrtú sezónu. V ostrých bojoch dostáva veľa priestoru a okrem domácej scény sa blysol aj v Európskej konferenčnej lige.
Ako sa mu páči v žilinskej kabíne, aký má vzťah s otcom, neľutuje odchod z DAC, stretol sa s narážkami na farbu svojej pleti, ako si zvykol na nový post a kde sa vidí o 10 rokov? Mladý talentovaný futbalista odpovedal aj na tieto otázky.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa v zápasoch s DAC snaží viac,
- či mu prezývka Jenci ostala aj v Žiline,
- ktorý zápas má prívlastok pamätný,
- a či by na ihrisku dokázal zastaviť 22-ročnú verziu svojho otca.
MŠK sa po jedenástich zápasoch drží na štvrtej priečke s 22 bodmi. Ako ste zatiaľ spokojný s priebehom sezóny?
Ročník sme začali výborne. Na začiatku sme vyhrali dôležité zápasy, ktoré sme chceli zvládnuť. Potom však prišla fáza prehier doma aj vonku. Nič sa ale nemení a naďalej všetci bojujeme za naplnenie stanovených cieľov – dosahovať a predvádzať čo najlepšie tímové výkony a umiestniť sa v prvej trojke.
Aká partia sa zišla v žilinskej kabíne?
Vynikajúca. Tímová chémia je výborná a kolektív funguje. Kabína je naozaj vyskladaná veľmi dobre. Sme mladí a trávime spolu čas aj mimo ihriska.
U šošonov ste od sezóny 2020/21, kedy ste prestúpili z Dunajskej Stredy. Vtedy ste pre náš web povedali, že to bol najlepší krok vašej kariéry. Stále to platí?
Jasné. V Žiline som dostal príležitosť hrať najlepšiu slovenskú súťaž, za čo som maximálne vďačný.
Novohradčan vymenil pohodlie rezortov za dobrodružstvo, v Uzbekistane sa stal milionárom Čítajte Neľutovali ste odchod z Dunajskej Stredy, kde ste sa možno aj vďaka otcovi mohli cítiť viac ako doma?
Je pravda, že v Dunajskej som zažil veľmi krásne roky svojej mládežníckej kariéry a vždy, keď tam ideme hrať, tak mám pocit, že sa vraciam domov. Prestup som však nikdy neľutoval, pretože v DAC som nedostal šancu ukázať sa medzi mužmi, zatiaľ čo v Žiline áno. Možno to tak malo byť. Veď ešte ako žiaka ma najprv chcela Žilina, ale pre jazykovú bariéru to vtedy nevyšlo.
Snažíte sa vo vzájomných zápasoch s Dunajskou Stredou ukázať viac, aby videli, o čo prišli?
