KRASKOVO. Aj keď sú obličky párovým orgánom, niektorí ľudia ich majú v tele až tri. Nie, nie je to vrodená anomália. Tá nepárna im pribudne až počas ich života, a to na miesto, ktoré by tipoval asi len málokto.
Keď pani Zdenka Očovayová z Kraskova v okrese Rimavská Sobota skončila strednú školu a práve prekročila prah dospelosti, začali ju pobolievať obličky. Zápal lekári liečili antibiotikami.
Problémy s obličkami ustúpili, no neskôr sa vrátili. Opakovalo sa to niekoľkokrát, až to postupne vyústilo do chronického štádia. Napriek týmto ťažkostiam si pani Zdenka nikdy nepomyslela, že raz bude mať v tele o obličku viac.
Má 99 rokov a odvážny cieľ, Ladislav Kálmán je najstarším skautom v strednej Európe Čítajte „Po strednej škole som chcela študovať medicínu, no pre kádrové posudky mojich rodičov som sa tam nedostala. Bolo to za čias bývalého režimu. Nastúpila som do práce. Dlhé roky som pracovala v banke a popritom navštevovala nefrologickú ambulanciu. Moje obličky postupne slabli a lekári ma upozorňovali, že časom môže dôjsť až k ich zlyhaniu. Myslela som si však, že sa to nejako ukľudní,“ hovorí pani Zdenka a pokračovala:
„Zlom prišiel v mojej 40- tke. Lekárka mi predpísala silné lieky na cholesterol, ktoré mi spôsobili zápal svalov.“
Rozhodla sa pre iný typ dialýzy
Následkom nevhodných liekov jej obličky napokon zlyhali. Lekári ju poslali na klasickú dialýzu.
„Ja som však v tom čase počula aj o inom type dialýzy, tzv. peritoneálnej, ktorá sa vykonáva v domácom prostredí. Jej výhodou je najmä to, že človek nemusí navštevovať nemocnicu. Potrebovala som chodiť do práce a živiť rodinu, tak som sa rozhodla, že ju skúsim. Je pravdou, že v tom čase sa na ňu podujalo len zopár ľudí. Predsa len, bolo v tom určité riziko, lebo človek si ju robil sám doma v noci,“ opisuje pani Zdenka s tým, že najprv sa tomu chodila priučiť do Banskej Bystrice, kde ju vozila dcéra. Tá sa učila s ňou, aby jej v prípade potreby vedela pomôcť.
