DIVÍN. Hoci odmalička netúžila byť pedagogičkou, celoživotnú vášeň našla práve za školskou katedrou, respektíve pri práci s deťmi. Ludmila Štupáková sa tento rok dostala do finálnej desiatky súťaže Učiteľ Slovenska, do ktorej ju nominovali vďaka inovatívnym postupom a prístupu k žiakom.
Od skončenia vysokoškolských štúdií pôsobí na Základnej škole v Divíne v okrese Lučenec a s deťmi pracuje aj mimo školy prostredníctvom klubu AMAVET Divín. Tvrdí, že zlá známka je pre deti strašiakom, domáce úlohy zvyšujú vedomostnú priepasť a že nová generácia nie je taká pasívna, ako o nej hovoria. Len jej dospelí musia venovať viac pozornosti a dôvery.
S Ludmilou Štupákovou sme pohovorili o jej pedagogickej ceste, nominácii v súťaži Učiteľ Slovenska, láske k deťom i súčasných problémoch, ktoré trápia učiteľov.
Chceli ste byť učiteľkou odmalička?
Práveže nie. Ako 5-ročná som chcela byť zmrzlinárkou či cukrárkou a neskôr som skôr smerovala k umeleckej a športovej dráhe. Uvažovala som o štúdiu výtvarného umenia alebo žurnalistiky, čiastočne aj o biochémii. Až na rimavskosobotskom gymnáziu som sa, najmä vďaka pani učiteľke Hlušíkovej, rozhodla vydať touto cestou. K žiakom mala veľmi ľudský prístup. Na gymnázium som prišla z Česka a ako učiteľka slovenčiny mi odpustila všetky jazykové hriechy. Svoje rozhodnutie neľutujem. V tejto práci som sa našla a za nič by som ju nevymenila.
Ako ste sa dostali do Divína?
Náhodou. Muža mám východniara a po skončení vysokoškolského štúdia sme hľadali lacný domček a miesto na život. Našli sme ho v Divíne, kde som nastúpila do školy a učím tam dodnes. Zaujímavosťou je, že moja mama je rodáčka z Divína, hoci značnú časť života prežila v Česku.
V lučenskej pobočke Človeka v ohrození doteraz našli pomoc stovky odídencov z Ukrajiny Čítajte Začiatkom roka vás nominovali na zisk ocenenia Učiteľ Slovenska. Prekvapilo vás to?
Veľmi, nečakala som to. Dozvedela som sa, že ma nominovala kolegyňa a nezávisle od nej aj žiaci. Padlo mi to veľmi dobre a nomináciu dodnes vnímam ako obrovskú poctu.
Z takmer 150 prihlásených ste sa dostali do top desiatky. Mrzelo vás, že ste napokon titul nezískali?
Absolútne nie. V top desiatke sa stretol vynikajúci kolektív, fandili sme si navzájom. A keď som si uvedomila, čo všetko musí víťaz Rasťo Očenáš absolvovať, cestovať hore dole, vystupovať pred ľuďmi a obhajovať učiteľské povolanie, tak mu nezávidím. Je to obrovská zodpovednosť, ktorej sa zhostil veľmi dobre.
Ste učiteľkou matematiky a výtvarnej výchovy. To nie je veľmi tradičná kombinácia.
