RIMAVSKÁ SOBOTA. Zmapoval viac ako dvesto jaskýň, vkročil do stoviek ďalších doma i v zahraničí, pričinil sa o ich ochranu a za svoj prínos k zapísaniu jaskýň Slovenského a Aggtelekského krasu do zoznamu UNESCO mu v toku 2018 udelili Cenu ministra životného prostredia.
Speleológ a geológ Ľudovít Gaál svoj život zasvätil jaskyniarstvu, ktorému sa desaťročia venoval ako profesionál a v súčasnosti o svojej vášni prednáša školákom i dospelým.
Rodák z Rimavskej Soboty k speleológii privoňal ešte ako tínedžer. S napätím počúval otcove príbehy zo skautských čias, kedy v medzivojnovom období objavil v Bretke puklinu, ktorá skrývala vstup do veľkej podzemnej sály. Pútavý opis ho zaujal natoľko, že miesto chcel spolu s bratom a kamarátmi preskúmať a zažiť na vlastnej koži.
„Puklinu sme našli a úspešne rozšírili. Dostali sme sa do nádhernej jaskynnej sály. Nebola veľká, omnoho väčšie bolo naše objaviteľské nadšenie. Vtedy vznikla doslova láska na prvý pohľad a hneď sme po regióne začali hľadať ďalšie pukliny, jaskyne a priepasti,“ opísal Gaál.
TOP hrad Banskobystrického kraja zažil dobrú turistickú sezónu, ľudí neodradilo ani vyššie vstupné Čítajte Kilometer pod zemou
Objaviteľské nadšenie skupiny mladíkov trápilo rodičov, ktorí sa báli o synov. Proti vášni a odhodlaniu však veľa nezmohli. „Domov sme sa vracali po uši zablatení a mama často hovorila, aby sme radšej hrali tenis,“ zaspomínal speleológ.
Veľký míľnik v jeho živote nastal v roku 1972, kedy sa v Gombaseku zúčastnil celoslovenského tábora jaskyniarov. Na akcii sa zoznámil s odborníkmi a bádateľmi, ktorí Gaála a jeho partiu prijali medzi seba a po povinných školeniach ich privítali v Slovenskej speleologickej spoločnosti.
Najprv pôsobili pod tisovskou skupinou, no v roku 1974 sa osamostatnili a v rodnom meste vytvorili vlastný tím.
