LUČENEC. Ceny Emy Goldpergerovej za uplynulý rok sú rozdané. Na slávnosti v historickej radnici v Lučenci ich zástupcovia občianskeho združenia Priatelia histórie Novohradu a Mestského múzea Lučenec udelili spolkom i jednotlivcom, ktorí sa zaslúžili o zachovanie a šírenie regionálnej histórie.
Ocenenia za uplynulý rok rozdali v troch kategóriách podľa vyhodnotenia odbornej poroty. Tá sa pozrela na aktivity, ktorých cieľom je zachovanie a prezentácia hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva, celkový prínos pre miestnu históriu i najlepšie krátke príspevky od renomovaných historikov a mladých nadšencov. Za uplynulý rok ich vyšlo približne 45, pričom pätnásťčlenná porota do finále nominovala desať.
V rodinách vidia i chudobu, deťom pomáhajú aj materiálne. Riaditeľka fiľakovskej školy je finalistkou v Roma Spirit Čítajte Cenu za najlepší príspevok napokon udelili Dodovi Ševčíkovi, ktorý sa venoval Horkovičovcom a ich kúrii vo Veľkých Dravciach. Druhé miesto získal Ján Aláč, ktorý si za príspevok Zvonice a zvoničky Novohradu odniesol aj Cenu čitateľov Zborníka zo stretnutia Priateľov histórie Novohradu. Ján Aláč je tiež autorom vizuálu odovzdaných ocenení. Tretie miesto obsadila Kristína Becániová s príspevkom Slávna lučenecká kaviareň známa ako Royal, Astória či Corso.
Honor za celkový prínos pre históriu Novohradu a Malohontu udelili Jurajovi Laššákovi.
Ocenenie pre najlepšiu knihu za uplynulý rok pre nízky počet publikácií tentokrát vynechali a zaradia ich do hlasovania na budúci rok.
Šperky, maketa aj záchrana starej školy
Porota v kategórii zachovanie a prezentácia hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva vyberala spomedzi desiatich aktivít. Pre rovnosť hlasov rozdali netradične až štyri ceny.
Maketa mesta, premeny erbu aj kúsok Winklerovej vily. V Lučenci sprístupnili novú modernú expozíciu Čítajte Na delenom treťom mieste sa umiestnili manželia Fuksovci a Mestské múzeum Lučenec za maketu podoby mesta z roku 1907 a Novohradské múzeum a galéria za projekt ručne vyrábaných šperkov inšpirovaných Novohradom.
„Počiatky projektu siahajú do roku 2019, kedy som spolupracovala s ÚĽUV. Požiadali sme šperkárku Katarínu Žiak o vytvorenie šperkov inšpirovaných tradičnou ornamentikou a ľudovou kultúrou regiónu.
