LUČENEC. Zachytiť životné príbehy a hudbu jedného z posledných ľudových pohrebných muzikantov na Slovensku a zaznamenať premeny pohrebnej hudby naprieč dekádami. Taký je cieľ netradičného projektu, za ktorým stoja Lučenčan David Petráš a Senohradčan Jozef Turan.
Cesty dvojice sa preťali pred tromi rokmi v zákulisí populárneho folklórneho festivalu Koliesko v Kokave nad Rimavicou. Práve tam sa zrodila myšlienka na vytvorenie jedinečného projektu.
„Dali sme sa neočakávane do reči. Akurát vystupovala jedna ľudová kapela, keď spomenul, že sa trochu predvádzajú a začal mi spievať svoje piesne. Spomenul, že niektoré sú jeho vlastné a hráva ich aj na pohreboch. Zaujalo ma to. Dovtedy som s touto oblasťou ľudovej kultúry nemal žiadne skúsenosti," opísal Petráš.
Návšteva cintorínov môže spôsobiť aj depresiu. O smrti by sme mali hovoriť, smútok treba precítiť, radí psychologička Čítajte „Z rozprávania starších som vedel, že kedysi sa na pohreby volali plačky, ktoré zosnulých odprevádzali na druhý svet, ale osobne som už zažil len formálne rozlúčkové obrady. Zároveň ma téma posledných rozlúčok fascinovala, keďže som od detstva počúval rodinné príbehy, ako sa moja prastará mama zobudila v truhle počas vlastného pohrebu. Jej manžel bol zase väznený v ruskom gulagu a keď sa vrátil, úradne bol evidovaný ako mŕtvy až do konca života. Okrem toho som v tom období sám prekonával smrteľnú chorobu a Jožov často pragmatický prístup k smrti mi v mnohom pomohol. Chcel som spoznať jeho prácu a zistiť, ako sa so smrťou vyrovnávali v minulosti, čo sa zmenilo a prečo," ozrejmil.
Zosnulým zaspieva obľúbené piesne
Spočiatku hľadal historické záznamy vo vedeckých etnografických archívoch a neskôr sa rozhodol zrealizovať vlastný dokumentárny výskum. Turana preto už tri roky sprevádza na pohreboch, zaznamenáva jeho hudbu, spev, spomienky aj príbehy.
Ako však Lučenčan zdôrazňuje, aj keď využíva metódy etnografického a antropologického výskumu, výsledkom nemá byť vedecká štúdia, ale audiovizuálny záznam ich priateľstva a osobný pohľad do tvorby a života Jozefa Turana.
Pohrebné auto z tuningového zrazu či 40-ročný Mercedes, netradičná burza priniesla aj rarity Čítajte „Každý pohreb je iný. Jožo mnoho zosnulých z oblastí okolo jeho domoviny dobre poznal a ak nie, na život a príbeh nebohého sa pýtal. Pri poslednej rozlúčke im preto vedel zaspievať obľúbené piesne, ku ktorým pridal aj svoje vlastné skladby, takže pohreb takmer vždy býva veľmi osobný," priblížil Petráš.
