RIMAVSKÁ SOBOTA. Kamila Antalová si prešla dlhou cestou, kým zistila, že jej poslaním je pomáhať deťom a mladým ľuďom. Ako dieťa nemala rada školu a učenie jej robilo problém, ako hovorí, kvôli vlastnej lenivosti.
Dnes ju, ako špeciálnu pedagogičku a terapeutku, vyhľadávajú rodičia detí s hyperaktivitou, s problémami v učení, s poruchami autistického spektra, či mladí ľudia, ktorých v škole šikanujú.
Čo vás priviedlo k práci špeciálnej pedagogičky a terapeutky?
Od detstva som vyrastala v rodine učiteľky. Moju mamku som vždy obdivovala za jej prístup k deťom, nekonečnú trpezlivosť a mravenčiu prácu. Bola mi vzorom, a aj napriek jej odhováraniu od práce učiteľky, jej to akosi nevyšlo.
Rozhodnutie sestry jej zmenilo život, v tele má o jeden orgán viac Čítajte K práci špeciálnej pedagogičky ma priviedla situácia, ktorá je v školstve. Učila som deti v základnej škole anglický jazyk a slovenský jazyk. Často som sa dostala do situácie, keď som deti chcela niečo naučiť, no nešlo to. Veľmi ma to trápilo, tak som sa prihlásila na štúdium špeciálnej pedagogiky.
Za to, že som aj terapeutkou, ďakujem pedagogičke Radoslave Paulenkovej, ktorá mi dala možnosť absolvovať rôzne kurzy.
Aké sú najčastejšie problémy, s ktorými sa na vás rodičia so svojimi deťmi obracajú?
Malý človiečik sa narodí už s nejakými génmi a na plod veľmi vplýva strava, starostlivosť matky a všetky situácie, ktoré matka počas tehotenstva zažíva. Toto všetko sa na dieťati neskôr odrazí. Rodičia ma vyhľadávajú hlavne vtedy, keď má ich dieťa problémy v škole, či už je to s učením alebo so správaním. Častokrát sa stretávam s deťmi s autizmom, Downovým syndrómom, ADHD a ďalšími poruchami najmä v oblasti učenia.
Ľudí v poslednom čase dosť potrápilo obdobie covidu a s ním spojené lockdowny, časté obdobia sociálnej izolácie. Pribudol k tomu aj strach z vojny, ktorá je neďaleko našich hraníc. Aké stopy to na psychike detí mohlo zanechať?
Spomínané obdobie zasiahlo nás všetkých . Za posledný rok mi pribudli aj klienti s tetániou, depresiami, bipolárnou poruchou, poruchami správania, so závislosťou na mobiloch a počítačoch, ale aj šikanované deti. A keďže sa vo svojom centre zaoberám aj doučovaním predmetov, počet klientov stúpol aj tu.
Má 99 rokov a odvážny cieľ, Ladislav Kálmán je najstarším skautom v strednej Európe Čítajte Lockdown nám zobral nielen našich blízkych a kamarátov, ale obral nás aj o skúsenosti, poznanie, slobodu, sociálne kontakty, ktoré sme počas toho obdobia mohli zažiť. Pre deti je veľmi dôležité stretávať sa s inými a naberať skúsenosti, či už pozitívne alebo negatívne. No a k tomu všetkému sa pridal aj strach z vojny, ktorá je za našimi hranicami.
Problémom súčasnej doby je aj zvýšené používanie informačných technológií, sociálnych sietí deťmi a mladými ľuďmi. Aké sú hlavné varovné príznaky, že čas, ktorý deti trávia na mobiloch a na sociálnych sieťach, prekračuje prijateľnú mieru?
Je náročné určiť, čo je už cez čiaru. Učitelia dávajú deťom domáce úlohy, ktoré musia riešiť na internete, donedávna bolo vyučovanie aj online, takže deti trávili pri počítači väčšinu dňa, pozerajú na ňom filmy, seriály v cudzom jazyku, cez mobilné aplikácie sa učia slovíčka a rozvíjajú si svoje schopnosti a jazykové zručnosti.
A teraz je otázka, či im to zakázať alebo nie. Čo je v tomto prípade menšie zlo? Podľa mňa by každý rodič mal mať prehľad ani nie tak o tom, koľko času dieťa na tom mobile či počítači je, ale čo na ňom robí. Internetom a technológiami vplyv rodičov slabne, a vplyv sveta silnie.
Určite sa treba s deťmi veľa rozprávať, dávať im čo najviac iných podnetov pri trávení voľného času. Denne im ukazovať, že sedieť vedľa seba a spolu sa rozprávať, vidieť druhému do očí, sledovať, aké gestá robí, počuť jeho hlas a môcť sa ho dotknúť, je pre každého jedného z nás absolútne zásadná vec.
V dnešnej dobe máme novú chorobu, ktorá sa volá nomofóbia, čo je závislosť na mobiloch. Pri nej má človek hysterické reakcie na odlúčenie od mobilu.
Varovnými príznakmi sú dôležitosť, teda manipulácia s telefónom sa stáva najdôležitejšou činnosťou v živote, eufória, reagovanie na telefón zmenami nálad, tolerancia, čím ďalej tým viac sa doňho pozeráme, syndróm odlúčenia, bez mobilu sme nervózni, podráždení, v strese, konflikt, dokážeme porušovať pravidlá, napríklad telefonujeme za volantom, problémy v škole, recidíva, nedokážeme sa ho vzdať.
Keď za vami príde rodič s dieťaťom, ktoré je na mobile a na sociálnych sieťach zjavne závislé, čo mu poradíte?
Mobilné telefóny, nové technológie a sociálne siete sú už neodmysliteľnou súčasťou nášho života. Zmenili nám nielen spôsob komunikácie, ale celý život. V prvom rade je veľmi dobré, keď s takýmto niečím príde za mnou rodič s dieťaťom. Už tu je náznak, že to chcú riešiť, pretože to ovplyvňuje ich život. V takomto prípade si vypočujem obidve strany, aby som vedela posúdiť situáciu.
