ROŽŇAVA. Kedysi v ňom žili františkánski mnísi, neskôr úradovalo riaditeľstvo baní. V časoch bývalého režimu slúžil ako domov dôchodcov, potom chcel mať štát z neho archív. Napokon skončil ako prebytočný majetok mesta.
No a dnes má vďaka nadšencom kultúry atraktívne využitie a je veľkým lákadlom návštevníkov Gemera aj spoza hraníc. Dokonca zaujal aj filmárov.
O podujatia, prebiehajúce v rožňavskom kláštore, ktorý začali stavať v roku 1740 a dokončili ho o štyri desaťročia neskôr, je čoraz väčší záujem. Rovnako ako o ubytovanie v niekdajších mníšskych celách, navodzujúcich atmosféru dávnych čias.
Avšak pred siedmimi rokmi to vyzeralo všelijako.
Prvý pohľad nebol vábny
Pohľad, ktorý sa reštaurátorovi Tomášovi Székelymu, spoluzakladateľovi a členovi občianskeho združenia Otvor dvor, naskytol po otvorení mohutných dverí približne 15 rokov nevyužívanej národnej kultúrnej pamiatky, nebol príliš motivujúci.
Kúpil ruinu a vrazil do nej milióny, Vodný hrad zaujal aj filmárov Čítajte „Všade sa kopil odpad, chýbala elektrina, voda, radiátory boli vytrhané. Kláštor bol skutočne v žalostnom stave,“ spomína Székely.
Jeho ambície vytvoriť v Rožňave dôstojný kultúrny stánok sú však staršie, ako nápad netradične oživiť jednu z historických dominánt mesta.
„S kamarátom Radom Kovácsom, ktorý je učiteľom, sme ešte v roku 2012 založili občianske združenie Otvor dvor. Po pôsobení v iných kútoch Slovenska sme sa vrátili do Rožňavy, kde nám chýbal priestor na kultúrne vyžitie,“ načrel Székely do minulosti.
Išli do rizika, no dnes neľutujú
Začali v malom. Oživili gemerský malý trh, hľadali lokálnych producentov potravín, po pohostinstvách premietali európske filmy.
„Časom nás však večné potĺkanie sa prestalo baviť. Bolo nám jasné, že ak sa kultúre chceme venovať naplno, potrebujeme vlastný priestor,“ podotkol Székely s úsmevom.
O kláštor sa začali vážnejšie zaujímať v roku 2015. V tom čase jeho interiér nepôsobil vábne, krásu na stenách zakrývala škaredá olejová farba a rôzne nátery.
