KEČOVO. Speleoterapia v Domici sa doposiaľ nerozbehla. Pritom možnosť prírodnej formy liečby pre ľudí s ochoreniami dýchacích ciest priamo v jaskyni, ktorú pretína štátna hranica, avizovali z ministerstva životného prostredia už pred troma rokmi.
To, že slovenská Domica a maďarská Baradla, tvoriace cezhraničný jaskynný komplex, sú na tento účel vhodné, potvrdili veľmi dobré výsledky skúšobnej terapie.

Prebiehala v rámci projektu s názvom Rozvoj liečebného turizmu v jaskyniach svetového dedičstva Slovenského a Aggtelekského krasu.
Projekt, ktorý mal významne ovplyvniť aj návštevnosť Gemera, ktorý patrí medzi najmenej rozvinuté v krajine, sa napokon rozbehol len u našich južných susedov.
Do Baradly pacientov privážajú z neďalej maďarskej nemocnice. Aj vstupný areál do jaskyne prekvitá.
Na slovenskej strane je situácia opačná.
Jaskyniari priestor v podzemí dávno pripravili
Jaskyniari síce v podzemí pripravili priestory na terapiu, postavili domček na sušenie prádla a diek, obnovili náučných chodník aj prístupovú cestu, no speleoterapia je v nedohľadne.
Aj neďaleký Domica Resort, kedysi veľkolepý projekt Američanov, ktorého brány sa po dvojročnom fungovaní zatvorili v roku 2010, sa pomaly rozpadá.
Speleoterapia
• je liečebná metóda, využívajúca unikátne vlastnosti prostredia a najmä aerosólu krasových jaskýň na liečbu ochorení dýchacích orgánov a alergických chorôb.
• Štúdie ukázali, že účinok speleoterapie je úplný pri pobyte v jaskyni dve hodiny denne počas 14 dní.
• Jaskynný aerosól (ovzdušie) sa vyznačuje vysokou vlhkosťou, má konštantne nízku teplotu, vysoký obsah vápnika a horčíka, nie sú v ňom mikróby, plesne, huby a alergény.
• Indikácie speleoterapie: opakované chronické obštrukčné, neobštrukčné zápaly priedušiek, chronický a pretrvávajúci kašeľ po akútnom ochorení dýchacích orgánov, choroby horných a dolných dýchacích ciest pri poruche imunity, opakované bronchitídy alergických detí, alergická rhinitis s perzistujúcim kašľom, bronchiálna astma 1. – 3. stupeň, dermorespiračný syndróm, polynóza s opakovanými zápalmi dýchacích ciest.
Zdroj: sme.sk
„Už v tom čase bolo v pláne vybudovanie zdravotníckeho zariadenia pri Domici. Jeho personál by mali pod palcom aj speleoterapiu. Okrem toho by bolo prínosom aj pre obec, keďže ľudia by za lekárom nemuseli dochádzať do Rožňavy. Časť jaskyne sme už vtedy upravili na speleoterapiu,“ spomína Pavel Bella zo Slovenskej správy jaskýň (SSJ).
Po čase však okolie okolo vstupného areálu do Domice začalo pustnúť, o liečbe v podzemí sa hovorilo čoraz menej.
„Na maďarskej strane prebieha terapia pod dohľadom lekárov, čo je pochopiteľné, pretože pobyt v jaskyni nemusí mať na každého pacienta blahodarné účinky. U nás toto chýba,“ podotkol skúsený geomorfológ.
Pripomenul, že aj speleoterapiu v Bystrianskej jaskyni kedysi riadne ordinovali pacientom lekári. Tiež stanovili presný harmonogram ich pobytov v podzemí.
„Aj v kúpeľoch Štós to majú pod palcom zdravotníci. Pacienti odtiaľ chodia na terapiu do Jasovskej jaskyne. Rovnako je to aj v prípade sanatória v Tatranskej kotline. Odtiaľ sa ľudia chodia liečiť do Belianskej jaskyne.“
Potrební sú zdravotníci
Bella tvrdí, že ak by sa aj pre terapiu v Domici našiel odborný personál, spĺňajúci legislatívne podmienky, z hľadiska podzemných priestorov je všetko pripravené.
„My máme vytvárať vhodné podmienky na rozvoj speleoterapie, teda podieľať sa na výbere vhodného miesta na terapiu, aby bolo bezpečné, a spolupracovať pri jej realizácii. Takéto miesto je už v Domici pripravené, je mimo prehliadkovej trasy, aby pacienti neboli rušení,“ ozrejmil odborník s tým, že samotná realizácia speleoterapie pod odborným dohľadom už nie je v kompetencii jaskyniarov.
Chýbajú ubytovacie aj reštauračné služby
Otázne je tiež ubytovanie v blízkom areáli jaskyne, kam sa podnikatelia nehrnú.
„Keby bola Domica v Demänovskej doline, určite by tam takýto problém nebol. Veľa závisí aj od geografickej polohy. Tak, ako Slovákov a návštevníkov našej krajiny lákajú väčšinou Tatry, tak Maďarov Aggtelek, kde sa nachádza aj Baradla," podotkol Bella s tým, že si treba uvedomiť, že pre turistov sú jaskyne prevažne len doplnkovým programom dovolenky.
Idú sa lyžovať, na turistiku do hôr, chcú si užiť wellness. No a v rámci toho navštívia aj jaskyňu.
"Dovolím si tvrdiť, že keby bola Domica na Liptove, tak má trikrát vyššiu návštevnosť. Tiež by sa podnikatelia predbiehali, kto tam bude mať skôr stánok. Na druhej strane však treba povedať, že na speleoterapiu sú ideálnejšie tichšie jaskyne."
To, že v okolí vstupu do Domice chýbajú ubytovanie, reštauračné zariadenie, stánky či turistické atrakcie, potvrdila pre MY Novohrad ešte v máji tohto roka Nikoleta Gerencsériová, starostka Kečova.

"Rovnako chýba atraktívny areál pre deti. Rozvinutý turizmus by bol pre nás prínosom,“ povedala.
Pribudli náučné lokality
Cezhraničný projekt riaditeľstva Národného parku Aggtelek a Štátnej ochrany prírody SR realizovali od novembra 2017 do júla 2021 vďaka nenávratného grantu vo výške 1 616 098 eur zo zdrojov programu Interreg Maďarsko – Slovensko.
Obnovenia sa dočkal aj náučný chodník v okolí Domice, pribudli náučné lokality Kečovská vyvieračka a Kečovské škrapy.
„Úsilie na oboch stranách prispeje k ďalšiemu humánnemu využitiu našich čarovných podzemných priestorov, ktoré sa navyše pýšia titulom svetového prírodného dedičstva,“ povedal Michal Kiča, bývalý štátny tajomník rezortu životného prostredia, ešte v roku 2021.
Jeho slová sa napokon naplnili len v prípade našich južných susedov.