DLHÁ VES. Originálne nápady s varovným posolstvom. Aj tak možno charakterizovať diela, ktoré pútajú pohľady výletníkov, mieriacich cez malú dedinu na Gemeri k jaskyni Domica.
Skôr, kým zhliadnu krásy podzemia v Slovenskom krase, cvakajú mobilmi pri ceste. Nahnevaných gréckych bohov by tu skutočne nečakali. Málokto o nich vie, ľudia ich väčšinou v areáli tamojšej prevádzky stavebnej firmy zbadajú len náhodne.
V jednom rohu nahnevaný Poseidon s trojzubcom v ruke, v druhom Atlas, zohýnajúci sa pod ťarchou Zeme, posiatej jadrovými reaktormi.
Opustený kláštor zmenili na magnet pre výletníkov aj filmárov, lákadlom sú najmä noci v mníšskych celách Čítajte „Je to do reality pretavený nápad majiteľa firmy, Rakúšana Ernsta Ringlera. Aj keď podniká v stavebníctve, umelecká sféra mu nie je cudzia. A toto nie sú jediné diela, ktoré dal vyrobiť. Zopár ich je nielen na Slovensku, ale aj v jeho rodnej krajine. V podstate on všetko vymyslí, naprojektuje a potom to šikovný majster vyrobí,“ ozrejmil Tomáš Winkler zo spoločnosti Kaiser, ktorý je vedúcim jej prevádzky v Dlhej Vsi.
Pripomenul, že Ernst Ringler sa venuje aj publikačnej a charitatívnej činnosti.
Rodí sa ďalšia novinka
Poseidon a Atlas vyšli spod rúk Františka Kovácsa, ktorý zhmotnil myšlienku Odina Mohammeda Rosenzweiga, čo je umelecké meno spomínaného rakúskeho podnikateľa. Súvisia s ekológiou, na ktorú má činnosť človeka čoraz negatívnejší dopad.
„Poseidona sme premiestnili. Predtým bol v umelom jazierku, v ktorom plávali odpadky. Tie mal napichnuté aj na svojom trojzubci. Upozorňuje na znečistené rieky a moria. Atlas už ledva unesie ťarchu znečistenej Zeme. Magnetky na nej znázorňujú jadrové reaktory,“ vysvetlil vedúci prevádzky.
Novinkou je rodiaca sa japonská záhrada.
„Pôjde o oddychové miesto. Pribudnú v nej lavičky, aby si ľudia, ktorí do dediny zavítajú, prípadne cez ňu len prechádzajú, mohli oddýchnuť v príjemnom prostredí. Záhrada bude osvetlená, zazneje v nej hudba,“ priblížil Winkler.
V dedine mali aj pyramídu
Nie je to po prvýkrát, čo Ernst Ringler, ktorý už takmer 30 rokov žije na Slovensku, vzbudil v našej krajine mimoriadnu pozornosť. Napríklad v roku 2015 pribudla v Dlhej Vsi menšia verzia Cheopsovej pyramídy.
Stavba pozostávala zo 42-tisíc tvárnic z lámaného kameňa, na ktoré má Ringler patent. V útrobách 10 metrov vysokej pyramídy, ktorej jedna strana merala 20 metrov, sa ukrýval priestor, určený na meditáciu.
Pri vstupe návštevníci počuli zvuky vetra aj dunenia. Nechýbalo farebné osvetlenie, prúdy vody a mapa konštelácií hviezd.
Rakúšan zaujal aj krvácajúcou zemeguľou
V minulosti Ringler zaujal aj krvácajúcou zemeguľou v Snine, konkrétne v čase, keď si tamojší pripomínali Svetový deň bez zbraní a zapojili sa do manifestu mieru a priateľstva medzi národmi.
Vtedy Andrej Smolák, akademický maliar, ktorý zemeguľu inštaloval uviedol, že má v sebe srdce a plače. Pumpovala zo seba červenú tekutinu, ktorá vytekala na miestach kontinentov, zmietaných vojnovými konfliktami.
Na maďarskej strane jaskyne sa liečba chorých rozbehla, na slovenskej zamrzla Čítajte Išlo o dielo z medi, pod ktorým bola umiestnená obrovská kniha. V nej autor pripomenul všetky vojnové konflikty, ktoré dovtedy prebehli, vrátane teroristických útokov.
V roku 2013, opäť v Snine, predstavili Odin Mohammed Rosenzweig, Gottfried Schmied a Enrik Bistika plechovú špirálu s veľkoplošnými fotografiami. Nazvali ju Ľudia – Menschen. O jej inštaláciu sa znovu zaslúžil Andrej Smolák.
„V špirále sú fotografie od najprepychovejšieho a najbohatšieho života cez skromnejší život, politikov, chudobnejší život až po najväčšiu biedu a utrpenie. Druhou časťou špirály človek vychádza von. V špirále sú čisté steny, aby sme sa mali čas zamyslieť nad tým, čo sme videli,“ predstavil vtedy Smolák akčné umenie na sninskom námestí.
Dominantou kruháča je zabijak drakov
Jedna zo sôch od Odina Mohameda Rosenzweiga je od roku 2014 dominantou kruhového objazdu, nachádzajúceho sa západne od hlavného mesta St. Georgen am Ybbsfelde.
Znázorňuje svätého Juraja, zabijaka drakov, ktorý je patrónom mesta. Hovorí sa, že drak stelesňuje zlo súčasnosti.
