REVÚCA. V prvej polovici sezóny 2023/24 strelil 21 gólov. Stal sa jesenným kráľom strelcov šiestoligovej D skupiny a jeho futbalové nadanie ocenili aj tréneri z ostatných klubov. Sedem z nich mu dalo hlas v rámci nášho projektu Ideálna zostava VI. ligy skupiny D.
Matúš Levický patrí k obávaným kanonierom, čo potvrdzuje aj v tomto ročníku. Už piatu sezónu pôsobí v rodnej Revúcej, na ktorej ihrisku sa učil hrať, no má dostatok skúseností aj z iných klubov.
Značnú časť kariéry strávil v banskobystrickej Dukle a výrazné úspechy dosiahol aj na reprezentačnom poli, kde s mládežníckym výberom zabojoval v kvalifikácii na európske majstrovstvá.
Tvrdí, že keby mu cestu skrížilo povestné futbalové šťastie, mohol sa prebojovať až na prvoligové trávniky. Napriek tomu však nezúfa a svoju pozornosť venuje reprezentovaniu revúckeho áčka a vytváraniu vhodných podmienok pre mládežníkov.
Spoznajte kráľov šiestej ligy. Tréneri do ideálnej zostavy nominovali až 32 hráčov Čítajte V našom projekte Ideálna zostava 6. ligy skupiny D ste dostali až sedem nominácií. Zaslúžene?
Neviem. S tým počtom strelených gólov asi aj áno.
Na jeseň ste ich súperom nasúkali až 21, pričom v minulom ročníku ste za celú sezónu strelili 26. Čím to je?
Veľkú zásluhu na mojich góloch má celé mužstvo a vplyv všetkých ľudí v klube. Vlani sme mali trochu ťažkosti, ale nastali zmeny k lepšiemu. Nové vedenie nastavilo nové pravidlá a smerovanie, ktoré poctivo dodržujeme. Nebyť spoluhráčov a dobrej atmosféry, tak toľko gólov určite nedám.
V zime sa o vás možno rozpúta bitka.
Toho sa neobávam. Onedlho oslávim 38 rokov a v tomto veku už veľmi neplánujem zmenu. Ale ako sa vraví, nikdy nehovor nikdy. Takže ak by prišla zaujímavá ponuka, určite by som nad ňou porozmýšľal.
Za Revúcu hráte od leta 2019. Prečo ste MFK verný už pomaly piatu sezónu?
Revúca je moje rodné mesto a snažím sa tu prispieť k rozvoju športu. V klube pracujem s mládežou, avšak nie ako tréner, ale ako manažér. Riešim, keď treba niečo vybaviť a aj takto sa svojmu deväťročnému synovi snažím vytvoriť čo najlepšie podmienky na športovanie. Práca s mládežou ma baví a do budúcnosti nevylučujem možnosť vybrať sa trénerskou cestou.
Nelákali vás do iných klubov?
Samozrejme, lákali. Mal som ponuky napríklad z Rožňavy či Tornale, ktoré účinkujú vo vyššej súťaži. Ja som však chcel pokračovať doma v Revúcej.
Tam ste aj začali svoju kariéru?
Áno, hrať som sa naučil na domácej pôde. K futbalu ma viedol otec a s kamarátmi sme si vždy radi zahrali nielen na tréningu, ale aj po ňom. Ako starší žiak som z Revúcej odišiel do Dukly Banská Bystrica, kde som prešiel všetkými kategóriami a v áčku som hral pod viacerými trénermi. Pôsobil som aj v Žiari nad Hronom, Podbrezovej, Tornali či Vinici. Dlhšie obdobie som strávil v Tisovci, kde sme jeden ročník strávili v tretej lige a v najvyššie som si zahral v Rimavskej Sobote, s ktorou sme hrali druhú ligu.
Kde ste sa cítili najlepšie?
Najlepšie je vždy doma v Revúcej, ale veľmi dobre som sa cítil aj v Banskej Bystrici. Prežil som tam kusisko kariéry, získal mnoho skúseností a spoznal skvelú partiu. Pod Urpín sa vždy rád vraciam.
Trénuje rómsku mládež, stretáva sa aj s chudobou. Tu sa nerieši, kto má akú farbu, tvrdí František Sajko Čítajte Máte skúsenosti aj z legionárčenia, rok a pol ste pôsobili v Rakúsku. Ako sa vám tam hralo?
Bolo to náročné a vyčerpávajúce. Veľa sme cestovali a musel som skĺbiť futbalové povinnosti s pracovnými. Dnes sa na to pozerám ako na veľmi dobrú skúsenosť.
Takmer celú kariéru ste strávili v Gemeri/Malohonte, respektíve v Banskobystrickom kraji. Neťahalo vás to ďalej?
Ťahalo, ale kvôli rodine som nechcel odísť. Mám syna, o ktorého sa starám sám. Chcel som byť stále pri ňom a aby sa cítil doma na jednom mieste.
Neľutujete nejakú nevyužitú ponuku, po ktorej by vaša kariéra nabrala nový smer?
Asi áno. V časoch banskobystrickej Dukly som to mal dobre rozbehnuté. Prešiel som všetkými kategóriami a všimli si ma aj v mládežníckych reprezentáciách, kde som nazbieral zopár štartov. Zrejme mi však chýbalo futbalové šťastie, vďaka ktorému by som dostal osudovú šancu ukázať, čo je vo mne. Vždy do toho prišlo niečo z mojej alebo trénerovej strany. Ak by boli veci inak, možno by som mal teraz za sebou aj skúsenosti z najvyššej ligy.
Čo sú vaše silné futbalové stránky?
Hlavne rozum. Kedysi som mal väčší prehľad a bol som bojovný. Ako však pribúdajú roky a síl je menej, tak sa spolieham hlavne na svoju hlavu. Snažím sa hrať jednoducho, nájsť si na ihrisku svoje miesto a s umom premieňať gólové šance.
