FIĽAKOVO. Rodičovské povinnosti nemusia byť prekážkou pri túžbe po športovaní. Dôkazom je Fiľakovčanka LILLA SZVORÁK, ktorá športuje odmalička a láska k pohybu ju sprevádza po celý život.
So športom sa nerozlúčila ani po narodení dieťaťa. Práve naopak. Spolu s partnerom Adriánom Ferenczom svoju ratolesť zapájajú do spoločných aktivít a vlani v lete sa s päťmesačnou dcérou dokonca vybrali na cyklovýlet po talianskych Dolomitoch.
Sympatická športovkyňa tvrdí, že rodičia by si popri starostlivosti a výchove mali nájsť čas na pohyb a aktivity, ktoré potom pozitívne ovplyvnia celú rodinu.
Aj o tomto viac porozprávala v rozhovore.
V rozhovore sa dočítate
- prečo s dcérkou vyrazili do Dolomitov,
- čomu sa venuje a prečo nechcela súťažiť vo fitnese,
- prečo by rodičia mali žiť aktívne.
Zmenil vám šport život?
Samozrejme, veľmi.
Ako konkrétne?
Vo všeobecnosti, stal sa neodmysliteľnou súčasťou môjho života. Športujem prakticky od útleho detstva. Otec bol telocvikár a ako celá rodina sme žili veľmi aktívne, takže nadváha alebo problémy pohybového aparátu sa mi, našťastie, vyhli.
Na základnej škole som hrala basketbal a chcela som pokračovať na športovom gymnáziu. Napokon som sa rozhodla ísť na obyčajné gymnázium doma vo Fiľakove. Športu som však ostala verná dodnes.
Rodák z Tomášoviec Dušan Ambróš sa presadil v televízii aj divadle. Z povolebných zmien nie som nadšený, hovorí Čítajte Aké športy ste vyskúšali?
Bolo toho viac. Okrem basketbalu, lyžovania a turistiky napríklad cyklistiku, beh i fitnes.
Súťažne?
Nie, cvičila som len pre svoje zdravie a radosť.
Prečo ste neskúsili súťažnú cestu?
Šport mi zmenil život
Fiľakovčanka Lilla Szvorák je prvou hostkou v nepravidelnej rubrike s názvom Šport mi zmenil život, v ktorej sa budeme rozprávať s profesionálnymi i hobby športovcami z regiónu.
Vyštudovala som odbor technológia potravín na Fakulte biotechnológie a potravinárstva SPU v Nitre a už roky sa vzdelávam v oblasti výživy a zdravého stravovania. Živím sa ako trénerka a nutričná poradkyňa, takže viem, aký negatívny dopad dokáže mať súťažný fitnes a kulturistika na stravovanie.
Podľa mňa to so zdravým životným štýlom nemá nič spoločné. Tých pár minút vyrysovanej postavy na pódiu by mi za hrozbu poruchy stravovania nestálo. Tréning v posilňovni potom išiel trochu do úzadia kvôli behu, cyklistike a plávaniu.
Neľutujete, že ste nešli študovať na športové gymnázium?
Z jednej stránky áno, z druhej nie. Je pravda, že by som možno mala dobre rozbehnutú súťažnú kariéru, no asi by som nevydržala len pri jednom športe. Mám rada rozmanitosť. Keď niekoľko dní iba behávam, začne ma to ťahať na bicykel a potom zase na plaváreň.
Akú úlohu vo vašom živote zohralo, že ste vyrastali v aktívnej rodine?
Veľmi veľkú. Deti treba viesť k športu a pohybu už odmalička. Odmenou nebude len fyzické, ale aj mentálne zdravie, lepšie sústredenie a disciplína. Moja dcérka bude mať onedlho rok a pravidelne s ňou chodím na cvičenia pre bábätká. Vidím, ako jej to pomáha a aké pokroky robí.
Je dôležité, že v páre športujete obaja?
Veľmi. Vzájomne sa motivujeme a keď sa jednému nechce, druhý ho potiahne. Práve to býva problémom v niektorých pároch, kde by jeden chcel byť aktívny, ale skôr sa prispôsobí partnerovi, ktorý ho stiahne na gauč. So snúbencom sa neustále snažíme vymýšľať rôzne spoločné aktivity a dokonca sa aj podpichujeme v tom, kto má lepšie výkony.
Neobmedzujú vás v tom rodičovské povinnosti?
Práve naopak, máme ešte viac dôvodov na šport a aktivity. Chodíme na prechádzky i turistiku, kúpili sme si špeciálny kočík na behanie a dcérku zapájame do nášho aktívneho života. Vlani v lete sme sa všetci traja vybrali na cyklovýlet po talianskych Dolomitoch.
Trénuje rómsku mládež, stretáva sa aj s chudobou. Tu sa nerieši, kto má akú farbu, tvrdí František Sajko Čítajte Ako?
Jednoducho. Zobrali sme bicykle, kúpili špeciálny prívesný vozík a vyrazili sme. Krásu Dolomitov sme chceli vidieť na vlastné oči. Máme šťastie, že dcérka je pokojné dieťa a keď sme skoro celý deň strávili na bicykloch, tak väčšinu času prespala. Zastávky sme prispôsobili jej harmonogramu a celý výlet sme si užili.
Nemali ste strach?
Trochu som sa bála len pri jazde z kopca. Okrem toho sme na strach nemali žiadny dôvod. Dávali sme si veľký pozor a talianski vodiči boli maximálne ohľaduplní a opatrní. Nemali sme žiadne ťažkosti, ani nás nikto nevytrúbil.
Čo by ste odkázali rodičom, ktorým popri výchove dieťaťa neostane čas na šport?
Aby si ho našli, naozaj stačí len chcieť. Vziať kočík a vybrať sa na dlhšiu, svižnejšiu prechádzku. Dieťa sa na čerstvom vzduchu vyspí lepšie ako vnútri a rodičia si zlepšia zdravie, prípadne zhodia tehotenské kilá. Odvážnejší si môžu zadovážiť špeciálny kočík na behanie, prípadne si zacvičiť doma s činkami alebo odporovou gumou.
Ak chce jeden z rodičov zájsť do posilňovne, druhý by ho mal podporiť a v tom čase prevziať starostlivosť o dieťa a domácnosť. Nám veľmi pomáhajú aj naše mamy, ktoré sa o dcérku postarajú, keď si so snúbencom chceme spoločne zašportovať.
A čo by mali robiť ľudia so sedavým zamestnaním?
Ideálna je prechádzka a denne spraviť aspoň 8-tisíc krokov. Hoci je doba hektická a času nie je veľa, verím, že každý si denne dokáže nájsť aspoň 15-20 minút na cvičenie. Stačí ráno skôr vstať alebo sa nachvíľu postaviť od stola a rozhýbať sa. Výsledkom bude menej bolestivé telo a znížená hrozba srdcovocievnych ochorení či nadváhy.
Je jednou z mála žien v dedinskom futbale. Jeden hráč ju prišiel odprosiť na kolenách Čítajte Mali by ženy cvičiť počas tehotenstva?
Keď nemajú žiadne zdravotné ťažkosti, cítia sa dobre a nemajú rizikové tehotenstvo, tak ľahké aktivity v nízkych intenzitách ako plávanie, joga či nenáročná turistika bábätku nespravia zle. Práve naopak, keď je príjemne matke, je príjemne aj dieťaťu.
Treba sa však poradiť s odborníkmi. Pri rizikovom tehotenstve treba dodržiavať pokojový režim. Ja som cvičila do šiesteho mesiaca, potom mi lekár diagnostikoval rizikové tehotenstvo. Potvrdil však, že s dovtedajším cvičením to nemalo žiadnu spojitosť.
Spomenuli ste, že sa venujete zdravej výžive. Čo by mali ľudia jedávať?
Hlavne bielkoviny, vlákninu a zdravé tuky, ako majú ryby či ľanové semienka kvôli obsahu omega-3 mastných kyselín. Netreba vynechať ani komplexné sacharidy ako ovsené vločky, zemiaky alebo rôzne druhy príloh a kvalitné pečivo.
A čo sladkosti a údeniny?
Údeniny len v menšom množstve a spracované potraviny obmedziť na úplné minimum. Obsahujú veľa tuku, cukru a iných pridaných látok, ktoré spôsobujú obezitu a iné ochorenia. Čo sa týka sladkostí, na tie máme v našej domácnosti slabosť, ale jeme ich s mierou.
Okrem toho, snažím sa pripravovať vlastné maškrty. Pred rokmi mi zistili intoleranciu na lepok, preto som začala piecť vlastné bezlepkové koláče a torty pod hlavičkou Fitcakes by Lilla.
Fiľakovo je malé mesto. Dá sa tu uživiť výživovým poradenstvom a skupinovými tréningami?
Dá. Zdravý životný štýl a pohyb je v súčasnosti veľkým trendom, ale to nestačí. Šport treba milovať, lebo inak to neprinesie dlhodobý želaný účinok. Som rada, že v skupine mám množstvo žien a dievčat, ktoré si pohyb zamilovali.
Trénujete len ženy?
Zatiaľ áno. V zmiešaných skupinách aj vo fitnescentrách sa niektoré cítia byť na očiach a necvičí sa im komfortne. Ak je niekto samotár, tak sa mu venujem osobitne. Dôležitý je osobný kontakt, pretože pri online cvičení hrozí zlá technika, čo môže mať neželané následky.
Kto má najtvrdšiu strelu, s kým nejsť do súboja a ktorý rozhodca je najlepší? Hráči VII. ligy hlasovali v online ankete Čítajte Zmenil šport život aj niekomu z vašej skupiny?
Áno, viacerým. Za všetky spomeniem napríklad štyridsiatničku, ktorá bojovala s obezitou. Veľkou výhodou pri chudnutí bolo, že v práci mala dostatok pohybu. K nemu sme pridali tréningy na konkrétne časti tela a upravili stravu. Dnes nemá zdravotné ťažkosti, prestala užívať lieky na tlak i cholesterol a na tréningoch podáva rovnaké výkony ako mladé baby.
Podobný príbeh má aj 27-ročná žena, ktorú tiež trápila obezita. Rýchlo pochopila, prečo sú pohyb a správne stravovanie dôležité a dnes behá rýchlejšie ako ja.
Máte športový cieľ?
Chcem súťažiť na triatlone a rada by som zabehla polmaratón aj maratón. Už som odbehla 21 kilometrov, ale zatiaľ len v rámci tréningu. Mojím veľkým snom je aj zdolanie polovičného a potom kompletného Ironmana, čo je extrémny triatlon len pre tých najzdatnejších a najvytrvalejších.
