LUČENEC. Historickú radnicu v Lučenci zaplnilo umenie nožiarskych majstrov a majsteriek. Dôvodom je v poradí už šiesty ročník výstavy Krása chladných zbraní, ktorou Mestské múzeum otvára novú sezónu.
Organizátori tento rok nazreli do dielne veľkého nožiarskeho strediska s bohatou históriou v obci Štós. Návštevníci tak môžu vidieť produkty dávnej i súčasnej výroby legendárnych mien a značiek.
„História nožiarstva v Štóse siaha do roku 1723, kedy tam založili prvý cech. Dlhoročnú tradíciu započali prisťahovalci z oblasti dnešného Nemecka, známi aj ako mantáci. Príbehy, tradícia a výrobky nožiarov zo Štósu preslávili toto remeslo po celom svete,“ povedala Andrea Moravčíková, vedúca Mestského múzea v Lučenci.

Múzeu sa podarilo skontaktovať s potomkami tamojších známych nožiarskych rodín, ktorí na účely výstavy poskytli niekoľko predmetov. Ľudia tak môžu obdivovať diela rodiny Schreiberovcov, Otta Neumana a Eugena Dicháziho.
Nechýbajú ani kúsky z historickej továrne Jozefa Wlaszlovitsa, ktorá sa po vojne stala súčasťou podniku Sandrik.
„Súčasťou výstavy sú aj výrobky slávnej českej firmy Mikov. Asi sa nájde len málo ľudí, ktorí by nepoznali ich legendárnu rybičku. Mikov je jediným reprezentantom priemyselnej výroby nožov v Česku a na Slovensku, ktorého dlhoročná tradícia pretrváva od 18. storočia do súčasnosti,“ zdôraznila Moravčíková.
Na výstave má zastúpenie aj domáca scéna v podobe nožiara Aladára Demeho z Cinobane. Ten sa venuje najmä výrobe z damaškovej ocele.
„Začal som pred šiestimi rokmi. Na internete ma upútali damaškové nože aj proces ich výroby. Chcel som si to vyskúšať na vlastnej koži, tak som najprv o tomto remesle začal veľa študovať a potom som sa pustil do práce. Nožiarstvo som si zamiloval od prvého momentu,“ prezradil Deme.

Výroba jedného kovaného noža z damaškovej ocele mu môže zabrať týždeň i celý mesiac. Všetko závisí od typu, konkrétnej objednávky a materiálov. Na výrobu rukoväte používa kosti, parožie, kožu i rôzne druhy dreva. Od toho sa odráža aj hodnota výrobku. „Ťažko povedať konkrétnu sumu, záleží od typu aj stráveného času. Jeden kus môže stáť desiatky aj stovky eur,“ doplnil Cinobančan.
Vernisáž okorenilo vystúpenie skupiny historického šermu Jago zo Spišskej Novej Vsi. Výstava Krása chladných zbraní je v Mestskom múzeu v Lučenci sprístupnená do 7. apríla. Na návštevníkov čaká do 40 predmetov – nožov i šablí z histórie aj súčasnosti.
Vyberáme z výstavy
Prvé písomné zmienky o výrobe nožov v Štóse pochádzajú z roku 1721, do nožiarskeho cechu sa remeselníci združili v roku 1723. Množstvo malých dielničiek, v ktorých pod rukami majstrov vznikali kvalitné výrobky známe i za hranicami monarchie, sa stali východiskom rozvoja priemyselnej nožiarskej výroby.
Začiatkom 19. storočia, v roku 1803, založil poľský obchodník Jozef Wlaszlovits v Štóse manufaktúru tvoriacu základ prvého nožiarskeho priemyselného podniku na Slovensku (1827). Továreň Jozefa Wlaszlovitsa vyrábala nepretržite do roku 1948, kedy sa po znárodnení stala súčasťou podniku Sandrik. Po vzniku Československej republiky v roku 1918 v jej sortimente prevládali výrobky určené pre armádu, políciu, lesníkov a poľovníkov, napríklad súčasti slávnostných uniforiem, šable, kordíky, tesáky, ale i bodáky a útočné nože.
Podobne ako Wlaszlovitsova továreň, z pôvodnej manufaktúry vznikol v roku 1862 aj priemyselný podnik Róberta Kompordaya, príbuzného Jozefa Wlaszlovitsa. Najväčší rozmach firma zaznamenala po roku 1914 vďaka výrobe pre armádu. Vďaka aktivite Róberta Kompordaya vznikli v roku 1882 kúpele Štós.
Rodinnú firmu Štefan Schreiber a synovia založil v roku 1882 miestny rodák Štefan Schreiber. Od konca 19. storočia patrili jeho úžitkové kuchynské, mäsiarske a záhradnícke nože k najkvalitnejším v Rakúsko-Uhorsku a neskôr v prvej Československej republike. Podnik bol majiteľom skonfiškovaný na základe Benešových dekrétov po roku 1945, neskôr sa stal súčasťou vzniknutého národného podniku Sandrik.