VEĽKÝ KRTÍŠ. Ulica, armáda, diskotéky, väzba a napokon telocvičňa. Osud Pavla Berkyho zavial viacerými smermi. Ako Róm si odmalička musel vybojovať svoje miesto v skupine, k čomu mu pomohli aj bojové športy. Po štúdiách na vojenskej škole sa pridal k armáde, z ktorej po nešťastnom incidente odišiel na vlastnú žiadosť.
Životné cesty ho priviedli až na hranu zákona, kvôli čomu strávil tri roky vo vyšetrovacej väzbe. Aj keď obvinenia zrušili, nálepka ostala.
Športovec z Veľkého Krtíša sa nepoddal a v meste obnovil športový klub zameraný na bojové športy. Dnes má Fighting Academy stabilné miesto na slovenskej scéne amatérskeho MMA (zmiešané bojové umenie, pozn. red.) a v marci bude organizovať európsky šampionát.
Zverencom sa dáva za príklad, ktorého by sa mali vyvarovať a o svojom príbehu bude hovoriť aj s väzňami.
Aký je jeho životný príbeh? Prečo musel mať ostré lakte? Prečo odišiel z armády? Za čo sa dostal do väzby? Aký bol návrat domov a čo učí deti a mládež nielen vo Fighting Academy? PAVEL BERKY odpovedal aj na tieto otázky.
V rozhovore sa dočítate:
- prečo sa prvý týždeň na vojenskej škole pobil,
- čo ho dostalo na hranu zákona a čo zažil po návrate z väzby,
- kde všade šíri osvetu a či sa stretáva s rasizmom,
- prečo by sa MMA mali venovať aj malé deti.
Venujete sa bojovým športom dlho?
Prakticky odmalička.
Ako ste sa k nim dostali?
Naša generácia v mladosti robila asi všetky dostupné športy a aj ja som hral futbal, tenis, stolný tenis, basketbal či hokej. Najviac ma oslovili bojové športy. Ako chlapci sme pozerali videá a filmy s majstrami bojových umení, ktorých sme na ulici napodobňovali. Páčila sa mi dynamika, sila a dôraz na zodpovednosť jednotlivca.
Okrem toho, život tínedžerov na ulici malého mesta nebol ľahký. Každý si musel vybudovať rešpekt, pobiť sa o svoje miesto. Ako Róm som to mal ešte ťažšie.
Diskriminovali vás?
Nepovedal by som, že diskriminovali, ale životom som sa musel prebíjať, aj keď naša rodina bola integrovaná. Jeden starý otec pracoval ako mestský policajt, druhý bol vedúcim poľovníckeho združenia a otec bol baníckym predákom. Žil som život chlapca z majority, len som mal tmavšiu pokožku.
Po prvom tréningu to chcel vzdať, o rok už bežal polmaratón. Veľkokrtíšan schudol päťdesiat kíl Čítajte Dostávali ste sa do pouličných bitiek?
V tých časoch sa to nevyhlo asi žiadnemu chalanovi, ale vždy v rámcoch čestnej a férovej bitky.
Aké bojové športy ste skúšali?
Vo Veľkom Krtíši bol ošiaľ okolo wing tsun. Hoci sa mi páčil, nesedel mi agresívny štýl sebaobrany. Robili sme všetko, čo sme videli. Nebolo to žiadne komplexné bojové umenie, len pouličná zmes.
Mladý chalan, ktorý sa učí biť, aby na ulici získal rešpekt. To môže znieť ako začiatok mafiánskeho príbehu.
Taká bola doba. Aj nám sa páčili silní a úspešní chlapi, ktorí mali drahé autá a ľudia ich rešpektovali. Môj príbeh sa však vydal iným smerom. Nastúpil som na vojenskú strednú školu v Liptovskom Mikuláši, kde sa mi začal nový život. Veľmi ostrý, plný disciplíny, taktiky i boja. Aj tu som však musel mať ostré lakte.
Nebol som konfliktný, práve naopak. Vynikal som v jazykoch a matematike, ale môj pôvod niektorých dráždil. Hneď v prvý týždeň som sa dostal do bitky so spolužiakom, ktorý inklinoval k neonacizmu. Férovku som vyhral a do konca štúdia som mal pokoj. Po maturite sme sa s tým chalanom vyobjímali a dodnes sme priatelia.
Čo ste robili po škole?
Nastúpil som do služby ako profesionálny vojak, pôsobil som na veliacich pozíciách. Všetko som musel do detailov plánovať, rozmýšľať systematicky a niesť zodpovednosť za seba aj podriadených. Veľa som si zobral do bežného života a čerpám z toho dodnes, hoci vždy som mal organizačné a vodcovské schopnosti. Veď ako trinásťročný som vo Veľkom Krtíši založil mestskú futbalovú ligu a organizoval malé diskotéky.
Legendárna kaviareň či letecký pohľad na mesto. Zberateľ uchováva vzácne zábery starého Lučenca Čítajte Koľko rokov ste boli v armáde?
Desať. Odišiel som predčasne po nešťastnom incidente. Slúžil som v Hlohovci. Raz ma na ulici oslovil chlap v čiernom Mercedese s tým, že potrebuje biletárov do herne. Bol som svalnatý, a to ho zaujalo. Súhlasil som a popri práci som si začal privyrábať strážením poriadku v herni.
