LUČENEC. Kým niektorí jeho rovesníci trávia dni doma pri televízore, on dáva telu zabrať v posilňovni. Augustín Hukel nedávno oslávil 80 rokov, no ani pokročilý vek mu nebráni v aktívnom živote.
Zhruba pred tromi rokmi kývol na kamarátove pozvanie a odvtedy cvičí pravidelne. V posilňovni trénuje poctivo päťkrát do týždňa.
Hovorí, že tam nenašiel len cestu k zdravšiemu životu, ale aj nových kamarátov i medzi mladšími ročníkmi. Čerstvý osemdesiatnik tak môže ísť príkladom nielen rovesníkom.
AUGUSTÍN HUKEL je ďalším hosťom v našej nepravidelnej rubrike s názvom Šport mi zmenil život.
V rozhovore sa dočítate:
- či sa mu zlepšil zdravotný stav,
- čo na jeho aktivitu hovoria blízki a lekári,
- prečo mu posilňovňa zlepšila spoločenský život.
Nedávno ste oslávili 80 rokov a päť dní do týždňa chodíte cvičiť do posilňovne. Vládzete?
Jasné, nerobí mi to žiadny problém. Už mám zabehnuté tempo.
Cvičíte dlho?
Začal som ešte cez pandémiu. Zoznámil som sa s Adriánom Koškom, ktorý už v tom čase žil aktívne a v zime sa otužoval v studenej vode. Spriatelili sme sa a jedného dňa ma pozval zacvičiť si do fitka. Najprv som odmietol s tým, že na to som už starý, ale napokon ma zlomil.
Z jednej návštevy sa veľmi rýchlo stal zvyk a už vyše dva a pol roka cvičím pravidelne. V posilňovni som od pondelku do piatku hodinu denne a cez víkend oddychujem alebo sa túlam po meste a lese.

Predtým ste neboli športovo aktívny?
Bol, ale len rekreačne. Preferoval som turistiku a ešte ako mladík som pochodil Vysoké Tatry. Avšak vždy len v rámci oddychu, nebol som nejaký ostrieľaný turista. S pribúdajúcim vekom bolo aktivít pomenej a turistiku som vymenil maximálne za prechádzku po meste.
Ste rodený Lučenčan?
Šport mi zmenil život
Lučenčan Augustín Hukel je ďalším hosťom v našej nepravidelnej rubrike s názvom Šport mi zmenil život, v ktorej sa rozprávame s profesionálnymi i hobby športovcami z regiónu.
Nie, v Lučenci bývam 16 rokov. Narodil som sa v Dolnej Strehovej a po vojne ma osud zavial do Bratislavy, kde som žil 42 rokov.
Ešte predtým som rok pracoval v bani v Karvinej, ale všetko sa zmenilo jedného dňa, keď som šiel kamarátovi na svadbu do Bratislavy.
Našiel som si tam budúcu manželku a potom aj novú prácu. Zamestnal som sa ako obrábač kovov v cvernových závodoch, kde som vydržal celých 42 rokov.
Ľudí vo vašom veku v posilňovniach často nevídať.
To je pravda, ale mňa sa to, našťastie, netýka. Hneď som si všimol, že mi šport prospieva. Hodina cvičenia na rôznych strojoch denne mi prinesie veľa energie a zlepšuje zdravie. Najhlavnejšie je, že si trénujem telo a verím, že takto si aspoň o trochu predĺžim život. Rád si dám svižnejšiu prechádzku na vzduchu, ale v posilňovni sa cítim lepšie.
Prečo?