ŠURICE. Skutočnosť, že Gemer a Novohrad patria medzi významné archeologické lokality, potvrdil aj najnovší objav. V katastri obce Šurice, vzdialenej 10 kilometrov od Fiľakova, našiel Ladislav Oravec, amatérsky mineralóg a milovník archeológie, kúsky pravekých nádob či jednoduchý pracovný nástroj, takzvanú sekerku.
„Nedávno som mal rovnaké šťastie pri Hajnáčke, teraz v susednej obci,“ uviedol Oravec pre MY Novohrad, ktorý sa v minulosti preslávil najmä unikátnym nálezom modrých zafírov v bazalte v opustenom lome nad Hajnáčkou. Jeden z nich je dokonca doposiaľ najväčším nálezom svojho druhu v našej krajine. Tiež má značnú zásluhu na vybudovaní archeoskanzenu vo Včelinciach.
Vzácne objavy
• Ladislav Oravec, amatérsky mineralóg a milovník archeológie, sa v roku 2016 zviditeľnil nálezom najväčšieho modrého zafíru v bazalte, aký dovtedy opustený lom nad Hajnáčkou v okrese Rimavská Sobota vydal. Išlo o drahokam veľký 1,43 cm. Nazval ho Kráľom.
• V júni 2020 našiel v rovnakej lokalite ešte väčší modrý zafír - 1,8 cm. Pomenoval ho Cisárom.
• V októbri 2023 vzbudil pozornosť nálezom 3,6 milióna rokov starého tretieho prsta z kopýtka tapíra, ktorý kedysi žil v lokalite dnešnej Hajnáčky a Gemerského Jablonca.
• V novembri 2023, počas hľadania zafírov, objavil opäť v blízkosti opusteného lomu nad Hajnáčkou sekerku a črepy bádenskej kultúry, ktorú podľa najnovších údajov možno datovať približne do roku 3600 až 2800 pre naším letopočtom.
Fakt, že v prípade náleziska v Šuriciach nejde len o bezvýznamné kamene alebo črepy, potvrdil pre MY Novohrad Alexander Botoš, archeológ Gemersko – malohontského múzea v Rimavskej Sobote, ktorý v piatok 8. marca vykonal povrchový prieskum danej lokality.
„S veľkou pravdepodobnosťou sa tu nachádza osada z obdobia neolitu a doby bronzovej,“ ozrejmil odborník s tým, že na objavených fragmentoch je badateľná výzdoba. „Každá kultúra ju mala špecifickú. V dobe bronzovej predmety zdobili rôznymi ryhovaním či vpichmi,“ ozrejmil Botoš.
Zdôraznil, že Šurice patria medzi oblasti, vynikajúce bohatými archeologickými nálezmi. Mimochodom, v minulosti tu objavili aj poklad mincí. Poklady bronzových predmetov boli objavené v susednej Hajnáčke, Ožďanoch alebo Rimavskej Sobote.
Archeológ pripomenul, že kataster Šuríc spĺňa všetky atribúty lokality, v akých si pravekí ľudia stavali svoje obydlia.

„Základom boli úrodné pôdy, blízkosť vodného zdroja, ideálne aspoň mierne vyvýšený terén, tak, aby bol chránený pred prírodnými živlami. V tomto prípade ide o nížinnú osadu, poskytujúcu rozhľad na okolie. Tiež sa tu vyskytovali močiare, ktoré boli prírodnou bariérou pred neočakávanými vpádmi v prípade konfliktov.“