RIMAVSKÁ SOBOTA. Pred štúdiom v laviciach uprednostnil praktický výcvik a skúsenosti. Po gymnáziu ho to viac než na akademickú pôdu ťahalo do praxe. Robil workshopy pre budúcich lekárov, vyskúšal si mentoring aj v oblasti diplomacie. Za cennú tiež považuje skúsenosť z politického marketingu (spin doktoringu) pred voľbami 2020.
Dva roky pôsobil ako dobrovoľník pre online zahraničnú krízovú linku. Všetko v angličtine, v ktorej neskôr napísal aj knihu o prvom dojme a o komunikácii. Vedieť dobre komunikovať je umenie, ktorému sa môžeme naučiť. A niekedy vhodným slovom, radou možno niekomu aj zachrániť život.
O význame prvého dojmu, o dôležitosti a náročnosti dobrej komunikácie, o tom, ako komunikácia môže meniť správanie človeka a niekedy aj zachrániť život, sme sa porozprávali s mentorom, školiteľom a koučom ŠTEFANOM SOJKOM z Rimavskej Soboty.
Čo vás priviedlo k práci mentora, kouča a školiteľa?
Už počas strednej školy som sa venoval rozvoju svojich schopností, zručností. Zaujímal ma najmä marketing a komunikácia. Absolvoval som mnoho online školení na tému behaviorálne inžinierstvo a tiež kognitívna lingvistika, teda akým spôsobom ľudský jazyk mení správanie človeka.
Mnohí sa zaujímali o to, čo je nové, ale mňa zaujalo skôr to, čo je rovnaké, ale stále inšpirujúce. A tým je napríklad ľudský mozog, orgán, ktorý sa vo svojej podstate nemení. Informácie o ňom odborníci dopĺňajú, aktualizujú, ale stále je tam jedna architektonická štruktúra, „vesmír,“ ktorý nám ešte neodhalil všetky svoje tajomstvá.
Samozrejme, pri jej chápaní by sme mali byť flexibilní. Sústredil som sa na to, čo je v tomto kontexte stabilné, napríklad jazyk. Keď máte slovník, slovnú zásobu, stabilita v tom jazyku je niečo pevné, čo vždy budete vedieť použiť na zmenu správania. Komunikáciou sa dá meniť správanie. Netreba si ju však mýliť s manipuláciou, samozrejme.
Kde všade v praxi je možné tieto znalosti využiť?
Dajú sa využiť v psychológii, psychoterapii. Komunikáciou vieme zvrátiť úmysel človeka a zachrániť ho, napríklad odvrátiť jeho snahu spáchať samovraždu. Využíva sa to aj v kriminológii, napríklad pri vyjednávaní s páchateľom a podobne.
Cenné skúsenosti ste získali aj pôsobením pre zahraničnú krízovú linku. Ako ste sa k tejto práci dostali?
Po strednej škole som mohol ísť cestou piatich rokov vysokoškolského štúdia teórie, alebo som mohol ísť cestou dvoch rokov praktického výcviku, aj keď samozrejme z toho nebude vysokoškolský titul. Mne vtedy išlo skôr o cenné skúsenosti.
Mentor, školiteľ a kouč Štefan Sojka z Rimavskej Soboty. (zdroj: z albumu Š. S.)Vysoká škola nebola pre mňa zaujímavá. V tom čase sme na Slovensku nemali IP-ČKO alebo niečo podobné. Tak som zvolil jedno zo zahraničných riešení. Prihlásil som sa do kurzu a pôsobil som pre online zahraničnú krízovú intervenčnú linku s názvom 7cups.com. Dva roky som na tejto linke pomáhal ako dobrovoľník.
Mal som človeka, mentora, ktorý ma viedol a vyhodnocoval moje pôsobenie. Ten mi hneď na začiatku povedal, že keď sa chcem naučiť s ľuďmi komunikovať, tak mám ísť na to od najťažšieho, zamerať sa na ľudí, ktorí si chcú siahnuť na život. Povedal mi, že najprv sa musím ja naučiť zvládať záťažové situácie, aby som dokázal pomôcť iným.
Vyškolili ma, urobil som test, nácvik, bol som respondent krízovej intervencie. Už v tom výcviku boli prvky koučingu, ktorému sa dodnes venujem. V USA je to tak, že dva semestre štúdia psychológie sú ekvivalentné mesiacu aktívneho pôsobenia na linke, ktorá sa problematikou zaoberá. Zameral som sa na úzkosti a sebapoškodzovanie. Boli obdobia, keď bol na krízovej linke relatívny pokoj, ale potom prišli
Vianoce, Nový rok, Valentín a podobne, a vtedy počet klientov stúpal.
Aké zručnosti patria do výbavy dobrého poradcu, kouča?
V prvom rade musí vedieť dobre počúvať. Na to je potrebných aspoň 150 tréningových hodín aktívneho počúvania. V prvom kontakte je dôležité vytvoriť volajúcemu pocit pochopenia, empatie. Nekritizovať, nehodnotiť.
Mojou prácou bolo a je vytvoriť prostredie, že si človek dokáže nakoniec poradiť sám. Pre túto prácu je potrebné aj sebavedomie v zmysle zdravého uvedomenia si svojej hodnoty a schopnosti, napríklad schopnosť komunikáciou zachrániť ľudský život.
Dôležitou súčasťou sebauvedomenia je schopnosť dokázať sa postarať o iných, ale zároveň ochrániť seba samého, aby ste na krízovej linke ako mentor nevyhoreli. Ide o druh psychologickej hygieny.
Na krízovej linke sme boli ako “sanitka,“ prvá psychologická pomoc, barlička. Niekedy v tom čase som si všimol tému prvého dojmu, aký je dôležitý, keďže v krízovej intervencii sme my boli ten prvý kontakt, prvý dojem. Ľudia nám na linku písali, dávali spätnú väzbu.
Pri ich textoch som si všímal určité vzorce správania, ktoré sú použiteľné aj v osobnej komunikácii, nielen v digitálnej. A to ma inšpirovalo aj k napísaniu knihy o prvom dojme pod názvom FIRST FIVE /your scientific solution to a successful first impression/. Knihu je možné zakúpiť si v tlačovej podobe už od roku 2022. Predáva sa v Amerike, v Anglicku, v Nórsku, v Holandsku a v ďalších krajinách, tiež aj na rôznych platformách, vrátane Amazonu. Jej hlavnou myšlienkou je to, ako sa správať pri prvom dojme a aj ako ho spracovať.
Prečo je prvý dojem taký dôležitý?
Základná esencia prvého dojmu sa sformuje už pri 33 milisekundách. V týchto prvých momentoch už vyhodnocujeme status, dôveryhodnosť a atraktivitu. Ide aj o to, čo spravíme, aby sa človek cítil dobre. Pri prvom dojme si nepamätáme nevyhnutne to, čo nám niekto povedal, ale pamätáme si to, ako sme sa s ním cítili.
V knihe sumarizujeme aj štúdie viacerých vedcov z Číny a z Ameriky do určitých praktických rád a cvičení. Základom dobrého dojmu je, aby sme poskytovali informácie, ktoré sú zrozumiteľné a kompletné. Dôležitou súčasťou je aj interpretácia a práca so spätnou väzbou. Keď niečo niekomu povieme, tak získame spätnú väzbu, odozvu a musíme ju správne spracovať a hlavne ju neodignorovať.
Rozhovor môže byť liečivý, no slová môžu aj raniť. Veľa vzťahov, pracovných alebo súkromných, stroskotá práve na nezvládnutej komunikácii. Čo je teda základom dobrej komunikácie?
Slušnosť, úctu v komunikácii považujem za jej základný pilier. Uvedomovať si ju a postarať sa o jej prítomnosť, aj keď vám niekto hovorí niečo nepríjemné alebo nepríjemne. Takáto situácia preverí, či máte slušnosť, úctu v komunikácii len vo vyhláseniach, alebo je vašou súčasťou. Zaujímavé je pozerať sa na slušnosť, rešpekt v komunikácii z pohľadu rôznych kultúr. V každej kultúre má svoje odlišnosti.
V ázijských kultúrach musíte vyjadriť slušnosť klaňaním, v iných kultúrach sa má hovoriť priamo k veci, lebo veríte, že ak človek na vás nehovorí rýchlo a rázne, tak vás oberá o čas, a čas je cenný. Takže dalo by sa povedať, že slušnosť v komunikácii má svoje charakteristické spektrum. Každá kultúra komunikuje špecificky, má svoje normy.
Na základe ich poznania a uvedomenia si vieme zistiť, v čom sa zhodneme, čo máme spoločné v rámci jednotlivých kultúr. A na tom staviame. Keď komunikujeme s niekým z inej kultúry, pre začiatok by bolo dobré si všimnúť a študovať jeho kultúru, čo máme spoločné, a v čom sa odlišujeme. Ako je napríklad chápaná a interpretovaná slušnosť. Ale ani to nie je samozrejme zárukou, že to bude stačiť.
Aké najčastejšie chyby pri komunikácii robíme?
Keď komunikujeme s niekým, na kom nám záleží, dávame mu to najavo, verbálne i neverbálne. Tak sa k nemu aj správame. Toto platí aj opačne. Napríklad dávame tomu druhému najavo, že my sme dôležitejší než on, že sa zaujímame viac o seba. Ľudia často monopolizujú konverzáciu, rozprávajú viac o sebe, je to určitý obranný mechanizmus.
