CHOPOK. Svahy tretieho najvyššieho vrcholu Nízkych Tatier sú aktuálne plné lyžiarov. Najmä v ich hornej polovici sa na nedostatok snehu nemôžu sťažovať ani pár dní pred Veľkou nocou. A práve na jednom z nich, konkrétne južnom, sa ukrýva poklad, ktorý v minulosti priniesol Slovákom európske prvenstvo.
Niektorí návštevníci vyhľadávaného turistického strediska ho objavia náhodou, keď sa idú občerstviť do reštaurácie Kosodrevina, neďaleko ikonického horského hotela rovnakého názvu.
Modernú kabínkovú lanovku Funitel, ktorá odolá aj orkánu, delí od starej dámy Von Roll len pár metrov. Tá pred vyše polstoročím spojila dva regióny, ležiace na opačných stranách Chopku – Horehronie a Liptov. V tom čase išlo o európsky unikát, ktorý Slovákom priniesol prvenstvo.
Bez mobilov, len s poľným telefónom
Kto vstúpi za dvere Múzea lanovky Von Roll, nachádzajúceho sa v nadmorskej výške 1494 metrov, akoby cestoval späť v čase. Pred očami mu ožije cenný kus histórie, pre mnoných dnes už nepredstaviteľný.

Veru, aj takto sa voľakedy tisíce výletníkov z rôznych kútov sveta dopravovali na Chopok. Lanovka Von Roll bola kedysi obrovským lákadlom v zime aj lete. Približuje časy, kedy ľudia o mobilných telefónoch nechyrovali, keď komunikáciu medzi stanicami zabezpečoval poľný vojenský telefón.

„Pri transporte ťažkých bremien na pomocnej lanovej dráhe sa strojník musel orientovať bez vysielačky, len na základe záťaže motora, pomocou ampérmetra. Ťažké konštrukcie bolo dokonca na niektorých miestach na trati potrebné nadľahčovať ľudskou silou,“ približuje návštevníkom múzea spomienka Ondreja Dobríka, jedného zo staviteľov lanovky, neskôr strojníka.
V predstavách nemožné sa stalo skutočnosťou
Lanovku s nadšením budovali stavbári z Horehronia, Liptova aj Oravy. Pridali sa strojári z Podbrezovej a okolitých závodov, rukávy si vyhrnuli aj nadšenci turistiky.

„Keby som mohol predbehnúť čas, zrealizoval by som utopický nápad. Budoval by som veľkokapacitnú lanovku z Liptovského Mikuláša, po skalách, do doliny k jaskyniam a odtiaľ až do Jasnej. Už keď sme chceli preklenúť Chopok zo severu na juh lanovkami, považovali sme to za nemožné. Nakoniec sme boli prví v Európe. Takže to, čo navrhujem dnes, nemusí byť v budúcnosti utópia či fantázia, ale realita,“ znejú z televízora v múzeu uprostred hôr slová Alojza Lutonského, niekdajšieho organizátora a funkcionára na poli turistiky, cestovného ruchu, horskej záchrannej služby a výstavby dopravných zariadení, tiež jaskyniara, horolezca, publicistu a fotografa.
Zo svojej návštevy švajčiarskych horských stredísk v roku 1947 pricestoval s myšlienkou postaviť v Nízkych Tatrách sedačkovú lanovku na Chopok. Mala byť prvou svojho druhu na Slovensku. O dva roky neskôr už premávala.