Tak môžeme nazvať Michala Doležela po tom, čo vyparatil futbalistom Michaloviec. Tí v 79. min. doslova skameneli a s otvorenými ústami sledovali ošiaľ, ktorý vypukol na štadióne LAFC-u. Tomu predchádzala filigránska akcia Michala Doležela. Ten dal doslova zaucho Michalovčanom, ktorí sa pustili do taktiky zdržiavania. Najprv sa útočník Michaloviec Škuta zvalil na zem a ani na pokyn rozhodcu nemienil vstať. Michalovčania odkopli loptu do autu. Ďalšia ušetrená minúta v ceste Michaloviec za bodovým ziskom. Lučenčania aj napriek zjavnému zdržiavaniu hry vrátili Ilkom loptu späť súperovi, no ten opäť nasadil taktiku zdržiavania. Obrancovia Michaloviec sa núkali až dovtedy, kým lučenský lišiak Michal Doležel vzal Michalovčanom loptu a chladnokrvne povedľa brankára hostí skóroval, čím dostal do varu domáce hľadisko: „Góóól!!! Je tam!“ Lučenec konečne pretrhol streleckú smolu. Michal Doležel si to hneď zamieril k svojej rodinke, kde sa všetci poriadne vyobjímali. Nečudo. Gól do siete Michaloviec bol nielen pre Michala, ale aj pre celý LAFC prvý historicky druholigový. Pre zverencov Vladimíra Rusnáka mal v konečnom účtovaní cenu zlata. „Som rád, že to tam konečne padlo. Apropo, Michalovčania sa darmo hnevajú. Chceli hrať nešportovo a vypomstilo sa im to. Nás najviac teší, že sme vyhrali a konečne aj zúžitkovali dobrý výkon do bodového zisku. Veľmi nás totiž mrzia úvodné dva zápasy, v ktorých sme mohli získať omnoho viac bodov. Verím však, že strelecká šťastena nám už bude viacej priať a v nasledujúcich zápasoch budeme sieť súperov napínať častejšie. A dúfam, že aj moje strelecké kopačky už budú fungovať, pretože každý gól venujem svojej rodine, ktorá je dosť početná. Rozdeliť len jeden gól by bolo veľmi ťažké,“ dodal s úsmevom Michal Doležel.